V Obecnej knižnici v Rožňavskom Bystrom majú asi 2 500 titulov kníh
Napísal(a) Marta Lajčáková
Neďaleko základnej školy, v budovej bývalého baníckeho domu, máme v Rožňavskom Bystrom aj obecnú knižnicu, ktorá má u nás tradíciu už niekoľko desiatok rokov. Pred 15 rokmi bola presťahovaná z iného miesta v obci, do starého baníckeho domu v podkroví, kde predtým sídlil zubný lekár. Pracujem tu už niekoľko rokov ako knihovníčka. Knihovnícku prácu najpr vprevzala po dlhoročnej, zanietenej knihovníčke, pani učiteľke Slávke Dorkinovej moja dcéra a teraz tu pracujem ja sama. Je to pre mňa vlastne aj záľuba, lebo knihy ma bavili už od detstva a tu som sa ocitla ako v kráľovstve, kam chodím veľmi rada každý piatok popoludní a objavím stále niečo nové, čo som ešte nemala možnosť prečítať.
Každý rok v marci, kedy sa pripomína Mesiac knihy, chodia žiaci z tunajšej základnej školy a materskej školy na prehliadku knižnice. Niektorí sú už pravidelnými čitateľmi so "svojím" vlastným čitateľským preukazom a je to milé, keďže práve na podnet pani učiteľky a podľa vzoru ostatných čitateľov sa deti samé prihlásia, lebo ich tá či oná kniha pri návšteve zaujala. Rozprávame sa aj tom, že v našej obci pôsobil pred 155 rokmi aj evanjelický farár a rozprávkár Pavol Emanuel Dobšinský, ktorého knihy máme zvlášť vyčlenené, aby si ich mohli čítať. Deti chceli vidieť, ako vyzeral na obrázku P. E. Dobšinský, tak som im ho zväčšila z encyklopédie a nabudúce bude zavesený v rámčeku nad knižkami.
Návštevníci knižnice si majú z čoho vyberať, máme asi 2500 titulov kníh starších, ale aj novších, na nákup ktorých sa pravidelne z rozpočtu obce vyčleňuje celkom slušná suma. Žiaľ, z celkového počtu obyvateľov obce je málo aktívnych čitateľov. Máme tu síce niektorých "skalných", ako je pán Ondrej Dovec. Ďalší sú: Ing. Ján Ilašenko so svojou vnučkou Natálkou, súrodenci Veronika a Filip Znakovci, Miladka Šimková, Janka a Janko Gonovci, Radka Kučerová, Stanka Lajčáková, Tonka Uhrinová so synmi Tomášom a Ľubkom, Miloško Uhrin, Janko Ertl.
Deti, ktoré čítajú, sa podľa vyjadrenia pani učiteľky vďaka knižkám zlepšili v čítaní a rozšírili si slovnú zásobu. Nie každý rodič si uvedomuje, že dnes dieťa pri počítači nezíska bohatsvo poznania, nezíska obrazotvornosť, fantáziu. A mnohé menšie deti sa vyjadrili, že doma im nikto nečíta rozprávky. Pani učiteľky pre niektoré deti akoby nahrádzali rodičmi večerné čítanie pre deti.
O čítanie hlavne v zimnom období majú záujem práve viac dospelí, ako napríklad niektoré naše ženy - Mária Rudnayová, Helena Šoltésová, Mária Ďurská. Budem sa tešiť na každého nového čitateľa a radi zakúpime ďalšie nové knihy, o ktoré bude záujem. Veď knihy sú dnes pomerne drahá, ale prospešná investícia pre formovanie osobnosti, hľadanie vzorov a pre duševný rozvoj mladého človeka. Knižnica by si zasluhovala krajšie a kultúrnejšie prostredie, kde by sa príjemne cítili všetci návštevníci.
Pripájam aj zábery, ktoré som urobila tohto roku pri akcii Marec - mesiac knihy, kedy boli skoro všetky žiaci zo Základnej školy Rožňavské Bystré v knižnici. Prajem si, aby si našli cestu a hlavne čas pre čítanie. Všetkým čitateľom prajem krásne zážitky s knihami nielen v marci, ale po celý rok.
Text a foto: Marta LAJČÁKOVÁ
{gallery}obsah/bystre/kniznica{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-