sobota, 27 marec 2010 17:21
V Obecnej knižnici v Rožňavskom Bystrom majú asi 2 500 titulov kníh
Napísal(a) Marta Lajčáková
Neďaleko základnej školy, v budovej bývalého baníckeho domu, máme v Rožňavskom Bystrom aj obecnú knižnicu, ktorá má u nás tradíciu už niekoľko desiatok rokov. Pred 15 rokmi bola presťahovaná z iného miesta v obci, do starého baníckeho domu v podkroví, kde predtým sídlil zubný lekár. Pracujem tu už niekoľko rokov ako knihovníčka. Knihovnícku prácu najpr vprevzala po dlhoročnej, zanietenej knihovníčke, pani učiteľke Slávke Dorkinovej moja dcéra a teraz tu pracujem ja sama. Je to pre mňa vlastne aj záľuba, lebo knihy ma bavili už od detstva a tu som sa ocitla ako v kráľovstve, kam chodím veľmi rada každý piatok popoludní a objavím stále niečo nové, čo som ešte nemala možnosť prečítať.
Každý rok v marci, kedy sa pripomína Mesiac knihy, chodia žiaci z tunajšej základnej školy a materskej školy na prehliadku knižnice. Niektorí sú už pravidelnými čitateľmi so "svojím" vlastným čitateľským preukazom a je to milé, keďže práve na podnet pani učiteľky a podľa vzoru ostatných čitateľov sa deti samé prihlásia, lebo ich tá či oná kniha pri návšteve zaujala. Rozprávame sa aj tom, že v našej obci pôsobil pred 155 rokmi aj evanjelický farár a rozprávkár Pavol Emanuel Dobšinský, ktorého knihy máme zvlášť vyčlenené, aby si ich mohli čítať. Deti chceli vidieť, ako vyzeral na obrázku P. E. Dobšinský, tak som im ho zväčšila z encyklopédie a nabudúce bude zavesený v rámčeku nad knižkami.
Návštevníci knižnice si majú z čoho vyberať, máme asi 2500 titulov kníh starších, ale aj novších, na nákup ktorých sa pravidelne z rozpočtu obce vyčleňuje celkom slušná suma. Žiaľ, z celkového počtu obyvateľov obce je málo aktívnych čitateľov. Máme tu síce niektorých "skalných", ako je pán Ondrej Dovec. Ďalší sú: Ing. Ján Ilašenko so svojou vnučkou Natálkou, súrodenci Veronika a Filip Znakovci, Miladka Šimková, Janka a Janko Gonovci, Radka Kučerová, Stanka Lajčáková, Tonka Uhrinová so synmi Tomášom a Ľubkom, Miloško Uhrin, Janko Ertl.
Deti, ktoré čítajú, sa podľa vyjadrenia pani učiteľky vďaka knižkám zlepšili v čítaní a rozšírili si slovnú zásobu. Nie každý rodič si uvedomuje, že dnes dieťa pri počítači nezíska bohatsvo poznania, nezíska obrazotvornosť, fantáziu. A mnohé menšie deti sa vyjadrili, že doma im nikto nečíta rozprávky. Pani učiteľky pre niektoré deti akoby nahrádzali rodičmi večerné čítanie pre deti.
O čítanie hlavne v zimnom období majú záujem práve viac dospelí, ako napríklad niektoré naše ženy - Mária Rudnayová, Helena Šoltésová, Mária Ďurská. Budem sa tešiť na každého nového čitateľa a radi zakúpime ďalšie nové knihy, o ktoré bude záujem. Veď knihy sú dnes pomerne drahá, ale prospešná investícia pre formovanie osobnosti, hľadanie vzorov a pre duševný rozvoj mladého človeka. Knižnica by si zasluhovala krajšie a kultúrnejšie prostredie, kde by sa príjemne cítili všetci návštevníci.
Pripájam aj zábery, ktoré som urobila tohto roku pri akcii Marec - mesiac knihy, kedy boli skoro všetky žiaci zo Základnej školy Rožňavské Bystré v knižnici. Prajem si, aby si našli cestu a hlavne čas pre čítanie. Všetkým čitateľom prajem krásne zážitky s knihami nielen v marci, ale po celý rok.
Text a foto: Marta LAJČÁKOVÁ
{gallery}obsah/bystre/kniznica{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.