Oslavy Dňa obce však začali inak ako vlani, začali službami Božími v Evanjelickom kostole v Rožňavskom Bystrom. Pán kaplán Mgr. Ján Gallo neskrýval radosť z neobvyklého počtu obsadených lavíc v kostole. Z kazateľnice zazneli slová o mýtnikovi Zachejovi, ktorý bol malej postavy a keď Ježiš prichádzal do mesta Jericha, vyliezol na planý figovník, aby ho lepšie videl. Výber tohto úryvku zo Svätého písma bol zámerný, pretože pán kaplán predpokladal, že v tento slávnostný deň prídu do kostola nielen tí, ktorí tam chodia stále. Svojimi úprimnými slovami sa túžil dotknúť každého srdca, veriaceho i neveriaceho. Celkovú atmosféru počas konania služieb Božích umocňovali prítomné deti, pozvaní hostia a všetci tí, ktorí boli oblečení v krojoch.
Z kostola sa všetci presunuli pred budovu Základnej školy – na platňu. Privítanie na platni bolo tradičné: chlebom a soľou núkali všetkých pozvaných ženy v krojoch. Od školskej jedálne sa šírila vynikajúca vôňa z troch kotlov gulášov, ktoré od rána pripravovali poľovníci aj so svojimi rodinami. A keď si už každý našiel svoje miesto, nastal čas, aby oslavu okrášlili aj všetci účinkujúci. Malí aj veľkí, domáci a aj pozvaní talentovaní umelci a nadšenci spevu, tanca a hudby ukázali divákom to najlepšie a najkrajšie, čo vedeli. Keby sa do programu nebol zamiešal nepozvaný hosť „pán dážď“, určite by sa program predĺžil. Pomedzi program mali pozvaní možnosť občerstviť sa dobrým langošom od pani Uhrínovej alebo sladkými českými buchtami, o ktoré sa postarali pani kuchárky zo školskej jedálne p. Kopková a p. Ďurová.
Program začal básničkou - častuškou, ktorú sme v spievanej podobe začuli na vlaňajšom Dni obce. Častušku predniesla Pavlínka Urbanová a Paťko Kaššai. Celým ďalším programom divákov sprevádzali Mirka Macková a Stanko Ďurský. Závidieť nám ich môžu všetky televízie. Svojej úlohy sa zhostili na 1*.
Mirka: V živote človeka sú chvíle, ktoré jeho myseľ zavedú do minulosti. Tak ako nám to predniesli Pavlínka Urbanová a Paťko Kaššai, my všetci dnes otvárame spomienky na baníkov, roľníkov, murárov, remeselníkov a mnohých ďalších našich predkov, vďaka ktorým je studnica tradícií, folklóru a spolupatričnosti rodákov a obyvateľov Rožňavského Bystrého nevyčerpateľná. Len pred malou chvíľou sme sa vrátili z bohoslužby, ktorá sa konala v našom kostole a prostredníctvom ktorej sme vďační Pánu Bohu aj za to, že sa tu dnes môžeme všetci stretnúť.
Stanko: Vážení hostia, ctení rodáci, drahí občania, milá mládež a všetci Tí, ktorí ste prijali pozvanie na Deň našej obce!
Vlani sme sa s Vami lúčili slovami, ktoré okrem hrdosti na našu obec a vzájomnej pomoci, nás nabádali k ochrane histórie našej obce, rozvoju jej súčasnosti a premýšľaniu nad jej budúcnosťou. Rok prešiel ako voda, čo bolo vlani ešte budúcnosťou, sa dnes zmenilo na súčasnosť. Dovoľte nám preto, aby sme Vás všetkých na tomto slávnostnom podujatí opäť po roku srdečne privítali.
Mirka: Prajeme Vám všetkým príjemnú zábavu, pekné zážitky a radosť zo vzájomných stretnutí.
Stanko: Dovoľte mi, aby som slovo odovzdal starostke našej obce, pani Želmíre Gonosovej.
Príhovor starostky obce Rožňavské Bystré pani Želmíry Gonosovej
Vážení hostia, drahí spoluobčania, rodáci, priatelia, milá mládež!
Opäť po roku sa stretávame tu v Rožňavskom Bystrom na „Dni obce“ pri príležitosti 719. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
Úvodom vítam našich hostí: prednostu Obvodného úradu v Rožňave Mgr. Ľubomíra Hlaváča, prednostu Mestského úradu v Rožňave Ing. Jána Štefana, riaditeľku ÚpSVaR v Rožňave JUDr. Margitu Petrovú, riaditeľku Nemocnice Sv. Barbory v Rožňave MUDr. Martu Hlaváčovú, konateľa spoločnosti DOBART s.r.o. Ing. Dionýza Doboša, riaditeľku ZŠ v Rožňavskom Bystrom Mgr. Martu Gadušovú, pána kaplána z Rožňavského Bystrého Mgr. Jána Galla, srdečne vítam svojich terajších kolegov - starostov - starostku z Honiec Moniku Paličkovú a starostu z Rudnej Júliusa Kerekeša. A samozrejme čo najsrdečnejšie vítam Vás všetkých, ktorí ste prišli aj v takomto počasí. Vítam medzi nami aj jedného z najstarších našich spoluobčanov pána Jána Doboša. Vítajte!
Vážení prítomní,
pred malou chvíľou sme sa vrátili z miestneho evanjelického kostola, ktorý bol postavený z kamenia starého kostola a vysvätený v októbri 1844. To znamená, že 166 rokov stojí v našej obci a vystriedali sa tu mnohí farári a medzi nimi aj taká osobnosť akou bol P. E. Dobšinský – slovenský rozprávkar, ktorý si do našej obce priniesol svoje srdce, um a pracovitosť a táto pracovitosť do dnešného dňa zostala aj vo Vás, našich občanoch. Ale histórii obce a pamiatkam sa budeme venovať na budúci rok pri 720. výročí.
Vážení prítomní,
sme tu svoji, všetci sa poznáme a poznáme aj situáciu, hlavne finančnú, v ktorej sa naša obec nachádza. Zníženie podielových daní oproti roku 2008 o 1 200 tis. Sk – toto zníženie ako jediný príjem do obce poznačilo celkovú prácu obecného úradu. Ale aj napriek tomu chceme, aby po nás niečo zostalo.
Vieme, že v našej obci treba vodovod
a kanalizáciu, následne úpravu miestnych komunikácií, reguláciu potoka a ešte ďalšie a ďalšie. Máme toho mnoho, mnoho zmeškané, no netreba sa vracať k tomu, čo mohlo byť, ale treba ísť dopredu. Rozvíjajme prítomnosť a zamýšľajme sa nad budúcnosťou. Treba pozbierať sily, elán a ísť ďalej. Samozrejme máme aj neprajníkov, ale tí nás posúvajú vpred.
Od 10. mája tohto roku robíme celkovú rekonštrukciu kultúrneho domu
a obecného úradu. Nie je to mesačná alebo polročná záležitosť. Táto rekonštrukcia má trvať 15 mesiacov. Do dnešného dňa sme v kultúrnom dome vybudovali nové sociálne zariadenie, opravili sa omietky, znížil sa strop, vymenili sa okná, urobilo sa nové vodovodné a elektrické vedenie, zaviedlo sa plynové kúrenie. V budove obecného úradu sa taktiež vymenilo elektrické a vodovodné vedenie, prestavali sa kancelárie, urobili sa nové omietky, stropy, podlahy, vymenili sa okná a vymenila sa krytina na celej budove a zastrešila sa terasa pred budovou. Dokončuje sa zateplenie budovy a odvodnenie budovy. Ešte je nutné urobiť podlahu v KD, vonkajšiu fasádu a vonkajšie dlažby. Dúfam, že aspoň v krátkosti som vymenovala práce, ktoré sa urobili a ktoré nás ešte čakajú. Bolo by ideálne, keby sa táto rekonštrukcia dokončila do konca kalendárneho roka, pretože táto budova sa slávnostne otvárala 29. decembra
Vážení prítomní!
Minulosť je istá, ale na budúcnosti je to najkrajšie, že si ju môžeme tvoriť sami. Vieme, že mnohé naše problémy sú vážnejšie než v generácii našich otcov. Sú to problémy našej doby. Ale buďme hrdí na svoju obec, na svoje zvyky, na svoju dedovizeň, aby sa nám darilo lepšie, pomáhajme si, skrášľujme našu obec, aby sme sa mali kde vracať, kde nám je dobre. Ale pri práci nezabudnime na oddych, stretávajme sa i keď len tak posedieť a zaspomínať si. Nezabudnime na hrdosť ale ani na pokoru.
Pri tejto príležitosti mi dovoľte poďakovať sa všetkým Vám, ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o rozvoj našej dediny, poslancom, podnikateľom, organizáciám pôsobiacim v našej obci, dôchodcom, mládeži, dedinskej folklórnej skupine. Vážim si, že sú medzi nami ľudia, ktorí nám chcú pomôcť. K takýmto bezpochyby patrí aj náš rodák pán Ondrej Doboš z Bratislavy, ktorý sa zaujíma a prezentuje našu obec na webovej stránke – srdečne ho pozdravujeme. Moje poďakovanie patrí Vám všetkým.
Vážení prítomní!
Ešte sa chcem poďakovať sponzorom, bez ktorých by dnešné popoludnie nemohlo byť. Ďakujem PZ Gerlach - skupine Rožňavské Bystré pod vedením pána Jána Ujházyho, ktorí nám opäť pripravili výborný guláš, na ktorý Vás po skončení programu pozývam. Poďakovanie patrí aj sponzorom: Spoločnosti DOBART s.r.o., AGROSPOL Honce s.r.o., UaPS R. Bystré, spoločnosť BRANTNER Rimavská Sobota, spoločnosť FURA Rozhanovce, podnikateľom: Jozef Sarvaš, Marian Hric, Rastislav Ilašenko, Mária Valková, Ján Kaššai, Ivona Ďuričová, Ondrej Doboš z Bratislavy, Potraviny MILI, Potraviny Sofia, Potraviny Viera Molnárová, Pohostinstvo Sedlák.
Vážení prítomní!
Záverom Vás chcem pozvať na výstavku ručných prác našich žien a mužov a ako káže starodávny slovanský zvyk ja tu dnes na pôde Rožňavského Bystrého prajem nám všetkým veľa zdravia, šťastia, rodinnej pohody, božieho požehnania a nech sa všetky plány zdaria. Nezabúdajme, napriek tomu, že každý sme iný, všetci sme ľudia a o rok dovidenia.
Mirka: Dôkazom toho, že ľudové zvyky s piesňami tejto dediny nezanikajú, ale sa zapisujú do pamäti mladých je aj vystúpenie Dominiky Koštialovej so svojím otcom Adrianom. Predstavia sa nám s pesničkou, v ktorej bude Dominika spievať a jej otec ju bude doprevádzať na akordeóne.
Stanko: Po minulé školské roky bol na každej kultúrnej akcii v našej obci jasný jeho rukopis. Bol dušou hudobného a speváckeho diania v našej škole. A aj keď už v našej škole neučí, pán učiteľ Lorinčík, ako sme ho všetci volali, neodmietol naše pozvanie a predstaví sa nám spolu s gitaristami z našej Základnej školy. Pozývam ich všetkých na naše pódium.
V rámci programu vystúpili aj ďalší talentovaní žiaci ZŠ v Rožňavskom Bystrom, ktorí sa v doprovode Mgr. Lorinčíka predstavili spevom ľudových piesní. Týmito žiakmi boli Lenka Vranová a Adamko Gallo.
Mirka: Sú už tretiaci a sedia v jednej lavici. Jeden chce byť herec, druhý vojenský lekár. Jeden pekne tancuje, druhý pekne hrá a obidvaja pekne spievajú. Viete o kom hovorím? Pesničku Pod obločkom piskajú nám zaspievajú Marianko Hric a Matúško Leng.
Stanko: V októbri 2003 uzrela svetlo sveta Detská ľudová hudba Lúčka pri Základnej umeleckej škole v Rožňave. Počas svojej existencie z nej vyrástlo mnoho mladých talentovaných spevákov a hudobníkov. V súčasnosti vedie Lúčku Mgr. Ondrej Šmiják a v spleti krásnych tónov zažiaria aj talenty z Rožňavského Bystrého – Samko a Zuzka Rudnayovci. Dovoľte mi, aby som Lúčku pozval na pódium.
Mirka: Nádherne spieva a v tanci sa s dievčencami zvŕta ako pierko. Aj keď bude mať len 11 rokov, je už skoro ako profesionál. V ďalších minútach sa nám v doprovode Ing. Ivana Nemčoka - vedúceho detského folklórneho súboru Haviarik predstaví Janko Dávid.
Stanko: V roku 2009 si z rúk majstra Dvorského prevzala ocenenie Zlatý slávik 2009. V súčasnosti druhý rok študuje na Konzervatóriu v Košiciach a popritom spieva všade tam, kde ľudia túžia počuť slávika. Rožňavské Bystré je jej domovom, a preto tu Evka Dovcová nesmie chýbať. V sprievode Mgr. Lorinčíka pozývam Evku na pódium.
Mirka: Aj toto leto boli členovia Folklórnej skupiny Bystränky pod vedením Zuzany Tomkovej účastníkmi viacerých kultúrnych podujatí. Veď nakoniec, niet sa ani čo diviť. Ich dlhoročná a svedomitá príprava už po mnohé roky prináša svoje ovocie. Ovocie z tohto stromu je čím ďalej, tým krajšie a chutnejšie aj preto, lebo folklórnu skupinu oživili mladí nadaní sólisti – Dominika Ďurská a Stanko Ďurský. Prenesme sa na tónoch piesní v podaní Folklórnej skupiny Bystränky do bohatej minulosti našej obce.
Stanko: Dnešný deň bol pre mnohých z nás plný očakávaní. Veríme, že sa dnešné spoločne prežité chvíle zaradia k Vašim splneným očakávaniam. Nech kúsok zeme, na ktorom teraz stojíte Vám dodáva silu do ďalších dní a istotu, že sa sem môžete kedykoľvek vrátiť.
Mirka: Dovoľte mi, aby som na záver kultúrneho programu všetkým účinkujúcim vyslovila veľké Poďakovanie.
Stanko: Tešíme sa, že sa tu v zdraví a v radosti stretneme opäť o rok!
V budove ZŠ bola aj tohto roku pripravená krásna expozícia ručných prác, krojov, historických predmetov a fotografií. Na výstave sa objavili aj ručne robené gágoríky a pankúšky. Zároveň bola malá výstava inštalovaná aj pred budovou ZŠ. Všetkým tým, ktorí sa na tejto výstave podieľali a nebáli sa doniesť z domu svoje cenné ručné práce, historické predmety a krásne kvety patrí veľké poďakovanie.
Zároveň nešetríme s poďakovaním ani na adresu všetkých sponzorov, ktorí prispeli cenami do tomboly. Bolo ich spolu 25 a znovu sa v rámci žrebovania vyskytol zvláštny úkaz – Peťo Ďurský totiž nestíhal preberať svoje výhry. Nuž ale nesmieme sa diviť, veď Peťo je švagor „chronickému“ výhercovi Jankovi Molnárovi, ktorý zrejme doma preložil šťastie zo svojej ruky do tej Peťovej. Všetkým výhercom srdečne blahoželáme!
Po žrebovaní tomboly sa všetci tanca a zábavy chtiví pomaličky premiestnili do miestnej jedálne, kde sa zabávali až do druhého dňa. Posledný odchádzal „dídžej“ Peťo Urban alias Haluška, nuž ale kedy to presne bolo, to zatiaľ neviem. (Nepomôžeš, Peťo?)
Na záver mi dovoľte, aby som v mene pani starostky a celého obecného zastupiteľstva poďakovala prostredníctvom stránky Maj Gemer všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľali na príprave a prispeli k zdarnému priebehu tohto vzácneho dňa. Ďakujeme aj všetkým hosťom a účinkujúcim, zásluhou ktorých bol tento deň pre nás všetkých krajší a výnimočnejší.
Čas ubehne ako voda, ani sa nenazdáme a rok si znovu s rokom ruku podá. Všetkým želám, aby sme sa v zdraví a v pokoji dožili aj Dňa obce v roku 2011, kedy si budeme pripomínať 720. výročie od prvej písomnej zmienky o našej obci.
Text a fotografie: Silvia Lengová
FOTOGALÉRIA Z DŇA OBCE ROŽŇAVSKÉ BYSTRÉ
{gallery}kultura/bystre/do/2010{/gallery}
{jcomments on}

































Rok sa s rokom stretol a hostia, rodáci, návštevníci a obyvatelia obce Rožňavské Bystré si na slávnostnom sobotňajšom popoludní pripomenuli, že od prvej písomnej zmienky o ich obci uplynulo už 719 rokov. Rožňavské Bystré oslavovalo vlastne svoje narodeniny. A tak, ako už býva zvykom, na oslavu narodenín je potrebné sa náležite pripraviť. Nebolo to veru ľahké, pretože aj táto oslava si žiadala minimálne takú úroveň, akú mal Deň obce v roku 2009. Vyzdobená obec, veselá hudba v obecnom rozhlase a nezvyčajný pohyb po obci dávali aj náhodným prechádzajúcim návštevníkom na známosť, že táto sobota je pre nás výnimočná.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-