Magdoléna sa koná v parku pri Obecnom úrade a pre mňa osobne je úžasné sledovať, ako sa celý priestor parku z roka na rok mení, upravuje, zveľaďuje a skrášľuje. Pani starostka Radka Uhrinová a jej tím odvádzajú perfektnú prácu, pretože tento náš park naozaj kvitne pre svojich obyvateľov celoročne a práve počas Magdolény odhaľuje svoj úžasný potenciál.
Dobrým zvykom sa stalo každý rok na Magdoléne odovzdať aj verejné ocenenia obce. Tento rok starostka v rámci svojho príhovoru odovzdala ocenenie Brankovi Pástorovi ako poďakovanie za pomoc pri organizovaní rôznych kultúrnych akcií, za jeho kulinárske umenie i úspešnú reprezentáciu obce v gastronómii a Paľkovi Blahútovi za obetavosť a starostlivosť o svojho hendikepovaného brata.
Kultúrny program už tradične obohatili dámy, ktoré pracujú v Zbore pre občianske záležitosti a šikovné talentované deti. Oba


kolektívy pri príprave programu opäť vychádzali najmä z bohatých rekenských tradícií – piesní, riekaniek, či nárečia. Program obohatili hostia a kolektívy z celej okolice. Zo susedného Rožňavského Bystrého prijal pozvanie výborný spevák Stanislav Ďurský, ktorého na akordeóne sprevádzal Marián Molnár z Honiec, výborný program uviedla Fsk Genšänky, ale aj kolektív pedagógov rožňavkej „zušky“ so speváčkou Marietou

Roxer. Hity nielen Karla Gotta hrali a spievali členovia kapely Karel Gott Revival SK a o fantastickú tanečnú zábavu sa postarali, dovolím si napísať, naši dobrí kamaráti z Vlachova, skupina TRIP. Nechýbali gastronomické lahôdky, atrakcie a program pre deti a bohatá tombola.

Za týmto stručným zhrnutím sa však ukrývala niekoľkomesačná, často neľahká práca, za ktorú si organizátorov nesmierne vážim a obdivujem. (A pevne verím, že aj všetci zúčastnení.)
Všetky tieto informácie sa dajú vyčítať aj z plagátu. To, čo na plagáte nenájdete, je atmosféra, ktorú treba zažiť. Je úžasné sledovať, ako sa ľudia na Magdoléne usmievajú. Pristavujú sa jeden pri druhom, objímajú sa, rozprávajú i spomínajú. Život prináša do našich osobných životov aj do celej spoločnosti veľké zmeny, vážne udalosti, pozitívne i negatívne nálady.

Tak je to aj u nás v Rakovnici. Magdoléna je však tou udalosťou, ktorá nás dokáže každý rok spojiť. Rekencov, rodákov, kamarátov z celého chotára.
Jej dlhoročná tradícia je dôkazom toho, že stále vieme a chceme spolupracovať a tvoriť. Že sa chceme stretnúť a žiť aspoň tých pár okamihov vo vzájomnej úcte, tolerancii a radosti. Pre mňa je to v súčasnej búrlivej dobe veľká vzácnosť. Môcť sa vrátiť domov, stretnúť svojich blízkych a známych a zažiť spoločne také chvíle, na aké možno s láskou spomínať.

Toto znamená Magdoléna pre mňa a veľmi si želám, aby nás takto spájala ešte veľa rokov. A kto vie, ak Pán Boh dá, možno sa budúci rok na rekenskej Magdoléne stretneme aj s Vami :)
Mgr. Katarína Strojná


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a