Rakovnica (161)
V Rakovnici odhalili pamätnú tabuľu svojmu slávnemu rodákovi prof. Jánovi Fabiánovi a otvorili Dom baníckych tradícií
Napísal(a) MG od
Najfrekventovanejším menom v sobotu 16. marca 2024 v gemerskej obci Rakovnica bolo meno profesora Jána Fabiána. Svojmu rodákovi totiž v tejto obci na jeho počesť slávnostne otvorili Dom baníckych tradícií, v ktorom časť venovali aj jemu ako uznávanému svetoznámemu banskému odborníkovi, ktorého poznali v takmer 50 krajinách sveta. Na jeho zrekonštruovanom rodnom dome odhalili Pamätnú tabuľu. Pri tejto príležitosti na pozvanie obecného úradu prišli na toto podujatie aj poprední funkcionári Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach, zástupcovia okolitých baníckych spolkov, jeho bývalí študenti i občania zo susedných baníckych obcí Rožňavské Bystré, Rožňava a Rudná. Tejto jedinečnej udalosti na území rodnej obce profesora Fabiána sa zúčastnili aj jeho potomkovia, z ktorých syn Ján pokračuje v otcových šľapajách.
Pripomeňme si, že profesor Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 16. 9. 1935 v baníckej rodine, ktorá si túto tradíciu držala po tri generácie. Zomrel 2. februára 2018 ako 83-ročný v rožňavskej nemocnici. Baníctvu sa venoval od svojho 17-teho roku života. Odborne sa vzdelával na Vysokej škole technickej v Košiciach, ktorej absolventom jej Baníckej fakulty sa stal v roku 1959, ktorú ukončil červeným diplomom. Po niekoľkých rokoch praxe na rôznych banských prevádzkach regiónu sa vrátil do svojej Alma Mater a ako 38-ročný sa stal aj jej najmladším docentom.
22. júla oslavujú na Slovensku všetky Magdalény a aj všetci Rakovničania, po našom Rekenci. Súvisí to s historickým kostolom sv. Márie Magdalény, ktorý sa stal v roku 1796 pútnickým miestom. V tomto termíne sa teda každoročne koná kresťanská púť, ktorá je zároveň spojená s oslavou – dňom obce Rakovnica, ktorej my Rekenci nepovieme inak ako Magdoléna. Ako Rekenšänka si Magdolénu pamätám už ako dieťa, neskôr ako tínedžerka, rodáčka a niekoľko rokov ju prežívam aj ako moderátorka. Hoci som už moderovala takéto oslavy v mnohých mestách, či obciach, prihovárať sa svojim rodákom vo svojej rodnej milovanej dedine má pre mňa úplne iný, veľmi osobný rozmer.
Tak ako po minulé roky, aj tohtoročná Magdoléna trvala dva dni. V sobotu 22.7. to bolo kultúrno-spoločenské podujatie a v nedeľu spomínaná púť so svätou omšou a popoludňajším futbalovým turnajom.
Helene Mišurdovej z Rakovnice udelili k výročiu SNP Cenu obce in memoriam a odhalili pamätnú tabuľu
Napísal(a) RON
Oslovili sme autora, ktorý má zásluhu na tom, že naša rodáčka z Rakovnice, Helena Mišurdová, sa právom dostala do pozornosti širokej verejnosti. Požiadali sme ho o rozhovor s ktorým súhlasil a odpovedal na naše otázky.
1. Skôr ako pristúpime k ďalším otázkam môžete sa predstaviť našim čitateľom?
Volám sa Marek Koltáš (PhDr. Marek Koltáš, PhD.). Vysokoškolské vzdelanie prvého (Bc.), aj druhého (Mgr.) stupňa v odbore sociálna práca som nadobudol na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) Bratislava, detašované pracovisko v Rožňave. Neskôr som si urobil tzv. malý doktorát (PhDr.), taktiež v odbore sociálna práca. V štúdiu som potom pokračoval ďalej a veľký doktorát (PhD.) som ukončil v roku 2020 v sídle VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave.
Kostol sv. Márie Magdalény v Rakovnici vo svetle archívnych dokumentov
Napísal(a) S. Lörinčíková
Aj v našej blízkosti sú také miesta, o ktorých sa v žiadnych bedekroch nedočítame, pritom sa svojou mystikou a čarovnosťou vyrovnajú tým, ktoré chodíme obdivovať do šíreho sveta. Ľudia pred mnohými storočiami precítili a rozpoznali hodnotu takýchto miest a stavali na nich kaplnky a kostolíky... Tam, kde mohli byť v tichosti prírody bližšie k Tomu, ku ktorému sa v bázni a v modlitbách utiekali. Napríklad tak, ako tomu bolo v prípade baníkov, či uhliarov na „Magdolne“ nad Rakovnicou.
Rehoľné rády, utvárajúce sa v stredoveku, sa venovali kázaniu, zakladali náboženské bratstvá, liturgiu prispôsobovali ľuďom v takej forme, aby bola pre nich čo najviac vnímateľná. Veď ľudová zbožnosť bola oddávna prejavom viery, obohatenej kultúrnymi prejavmi toho-ktorého prostredia. Náboženské bratstvá stavali kaplnky, v ktorých slávili sviatky svojich patrónov a ku ktorým veriaci pravidelne putovali. Takto to s najväčšou pravdepodobnosťou bolo aj v prípade kostola zasväteného sv. Márii Magdaléne.
Bývalej dobrovoľnej sanitárke Helene Mišurdovej z Rakovnice udelia Cenu obce, in memoriam a odhalia jej pamätnú tabuľu
Napísal(a) O. Doboš
V časoch, keď som ako začínajúci učiteľ prešiel v Rožňave pracovať do okresných novín Zora Gemera ako redaktor, došlo k nevšednej udalosti. Od nášho spolupracovníka a redaktora Východoslovenských novín sme získali článok so správou, ktorá predčila všetky ostatné. Práve sme písali rok 1969 a krátka správa s titulkom Významné vyznamenanie prezrádzala všetkým našim, nielen čitateľom, že dovtedy málo známa obyvateľka gemerskej obce Rakovnica bola pozvaná na Zjazd Československého Červeného kríža do Prahy, kde jej odovzdali striebornú medailu Florence Nightingalovej. Tou ženou bola pani Helena Mišurdová. V tom čase bolo možné túto skromnú paniu poznať podľa mena, ale tiež podľa toho, čo robila. Osobne som sa s ňou poznal tak, ako všetci, ktorí žili v Rakovnici, alebo v jej blízkom okolí. Okrem skromnosti sa vyznačovala tým, že sa zvyčajne objavila tam, kde došlo k nejakej väčšej návšteve ľudí, najmä na futbalovom ihrisku obce. Postavili si ho Rakovničania po roku 1948 za dedinou na lúkach, ktoré neprinášali takmer žiadny úžitok.
Predstavujeme talentovanú speváčku i skladateľku Miriam Gallovú z Rakovnice
Napísal(a) RON
Radi vám predstavujeme občianku z Rakovnice, študentku, ktorá nás zaujala svojím „koníčkom“. Mladá generácia ju dobre pozná, môžete sa o nej veľa dozvedieť na Facebooku, YouTube, Instagrame. Je to mladá dáma Miriam Gallová, ktorá tento rok zmaturovala na Gymnáziu Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave. Popri štúdiu sa venovala a naďalej venuje spevu, tvorbe textov a hudbe. Je nadanou, talentovanou speváčkou i skladateľkou zároveň. RON (Rakovnické obecné noviny) ju požiadali o rozhovor. Bola ústretová a rada nám odpovedala na naše otázky. S jej súhlasom vám predkladáme dané otázky i jej odpovede.
Ako ste sa dopracovali k súčasným úspechom?
Čo viedlo pani Gitku Leštákovú z Rakovnice k tomu, že sa venuje maľovaniu veľkonočných vajíčok
Napísal(a) Dr. Sabo
Navštívili sme šikovnú ženičku, ktorá sa v tomto období zaoberá maľovaním veľkonočných vajíčok. Je to Gitka Leštáková z Rakovnice. Prekvapilo nás, že túto činnosť robí už viac ako 20 rokov. Vidieť jednotlivé kusy je radosť, pastva pre oči. Očarilo nás to, a preto sme ju oslovili a požiadali o rozhovor.
1. Čo Vás viedlo k tomu, že sa venujete maľovaniu vajíčok?
Vždy ma zaujímali ručné práce, aj moje povolanie zubnej techničky malo k tomu blízko. Je to podobne náročné na trpezlivosť a presnosť, vyžaduje pevnú a zároveň citlivú ruku.
Prináša mi to veľké potešenie a stále si pri tejto krásnej záľube oddýchnem.
Bolo to neuveriteľné, veď len pred niekoľkými dňami sa spolu s nami tešil zo života. Človek dokáže vzdorovať búrkam, musí však byť pripravený aj na najťažšie rany a vyrovnane očakávať aj chvíle, keď sa dielo musí uzavrieť. Jeho najbližší a obyvatelia obce Rakovnica sme zostali veľmi smutní zo správy, že nás navždy opustil náš priateľ, kamarát a starosta obce Rakovnica p. Ľuboš Lešták vo veku 45 rokov. Keď básnik pochopil neodvratnú blízkosť smrti, napísal: "Až zomriem, na svete nič sa nestane a nezmení, len ja stratím svoj život. Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého; čo strašné je, čo zlé je, to umieranie je.“
V piatok, 1. februára 2019, vo večerných hodinách, v náručí priateľky Maťky a milovaných synov, tíško zaspal.
Pamiatka posvätenia chrámu Božieho v Rakovnici, spojená s posviackou modlitebne
Napísal(a) Zuzana Poláková
Nedeľa 2. októbra 2016 sa zapíše do kroniky filiálky Rakovnica, prináležiacej k Evanjelickému cirkevnému zboru a. v. Rožňavské Bystré, veľkými písmenami. Po požehnanej dopoludňajšej slávnosti posviacky obnoveného ev. a. v. chrámu Božieho v Betliari, pri 230. výročí jeho posvätenia, prijal dôstojný brat dištriktuálny biskup Slavomír Sabol pozvanie i do Rakovnice, na slávnostné služby Božie pri príležitosti 178. výročia posvätenia chrámu Božieho, ktoré boli v Rakovnici spojené s posviackou obnovenej modlitebne.
Kienti denného stacionára pre seniorov v Rakovnici vyrábali rôzne fašiangové masky
Napísal(a) Mgr. Viktória Hegedűsová
V dennom stacionári pre seniorov v Rakovnici, sa klienti zúčastnili každodennej aktivity „Fašiangy“ dňa 20.01.2016 (streda, 10.00 hod). Po privítaní klientov som mala pripravené krátke zaujímavosti typické pre fašiangové slávnosti. Popri prednášaní rôznych informácií som zapájala klientov do diskusie. Mali porozprávať ako prebiehali fašiangy v každej
Viac...
V dennom stacionári pre seniorov vládla tvorivosť a kreativita
Napísal(a) Mgr. Viktória Hegedűsová
V dennom stacionári pre seniorov v Rakovnici sa 13. januára 2016 seniori zúčastnili na akcii „Tvorivosť a kreativita".Na začiatku vedúca pracovníčka privítala klientov, zapriala im veľa úspechov a vysvetlila metodiku práce, ktorá ich dnes čaká.
Že metodika práce bola zvolená vhodne, svedčí aj fakt, že sa táto akcia niesla v duchu dobrej nálady, harmónie a pohody. Klienti mali pripravené pracovné pomôcky na stoloch.
Novoročné zmeny v dennom stacionári v Rakovnici
Napísal(a) Viktória Hegedűsová
Motto: „Spôsob, akým žijeme naše dni, je spôsob, akým žijeme naše životy.“
Dovoľte mi, aby som sa Vám mohla predstaviť. Moje meno je Mgr. Viktória Hegedűsová. Pochádzam z Rožňavy. Okrem rodičov mám aj jedného staršieho brata. Vyštudovala som II. stupeň vysokoškolského vzdelania, odbor sociálna práca. Odbor


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a