Poznali sa podľa žltých, alebo červených dresov. Pri zápase nešlo o výhru. Všetci sa vyžívali v hre. Obnovili sa im staré futbalové finty. Útoky, obrana, góly zavŕšili rozbehnutý zápas.
Rozhodca prísne dozeral na celý priebeh. Neodpustil priestupky, neznalosti. Objektívne riešil každú situáciu. Vzájomná úcta, ohľaduplnosť vládli na hracej ploche.
Po skončení zápasu stretnutie nekončilo. V družnej, priateľskej atmosfére sa pokračovalo ďalej. Zaznela aj hudba a nálada stúpala. Začala sa diskotéka. Veselosť, družný rozhovor dominoval. K večeru sa účastníci odobrali na terasu do pohostinstva.
Domov sa nikomu nechcelo. Veď bolo o čom rozprávať, debatovať, spomínať. Do hry vstúpila hudba a tancachtiví občania neodolali a pustili sa do riadnej zábavy. Kedy to skončilo? Ľahko uhádnete kedy. Po záverečnej.
Pýtali sme sa pána Kóňu, prečo v podvečer Magdolény robili stretnutie. „Svätá Magdaléna je patrónkou obce a v rámci roka sa považuje za najkrajší miestny sviatok,“ povedal. „Všetky ročníky sme realizovali v tomto období. Vždy nám prialo aj počasie. Minulého roku trocha to pošramotil dážď, ale akcia bola i napriek tomu úspešná,“ dodal.
Okrúhly, piaty ročník ukončil príjemný deň plný zážitkov, dobrých pocitov, priateľskej atmosféry. ZA všetko a všetkých patrí poďakovanie pánovi Viliamovi Kóňovi a jeho dcére Martine. Ich úprimný a otvorený vzťah k obci, občanom a zvlášť futbalistom vniesol ducha solidarity do celej akcie.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{gallery}sport/futbal/rakovnica/turnaj/kona{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 28 júl 2011 21:09
Aj na piatom ročníku stretnutia futbalových veteránov v Rakovnici majú zásluhu Kóňovci z Prahy Doporučený
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Tohto roku sa uskutočnil piaty, jubilejný ročník stretnutia, ktoré zorganizoval, usporiadal, zabezpečil Viliam Kóňa s dcérou Martinou. Stretnutie futbalových veteránov sa zrealizovalo 23. júla 2011 o 15.00 hod. na futbalovom ihrisku v Rakovnici. Na stretnutie sa tešili nielen futbaloví veteráni, ale celá obec. Všetci sa mohli zúčastniť na tejto skvelej akcii. Pre účastníkov všetko bolo perfektne pripravené. Občerstvenia bolo dostatok pre všetkých. Dvojaký guláš už zďaleka rozvoniaval. Jeden bol normálny. Mohli ho jesť i deti. Druhý pikantnejší pre fajnšmekrov.
Hlavným bodom programu bolo stretnutie dvoch mužstiev veteránov.
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a