Stretnutie otvoril predseda organizácie Mgr. Ladislav Fábian. Privítal prítomných. V mene výboru zhodnotil priebeh podujatia. Osobitnú pozornosť venoval programu a unikátnej výstavke. „Program bol pestrý. Zaujal všetkých. Potešil i pobavil,“ potvrdil vo svojom úvodnom slove. „Výstavka nemala obdobu. Ukázala na šikovnosť, zručnosť i výtvarné cítenie, pekárenské nadanie, umenie našich žien,“ zdôraznil. Po zhodnotení osobitne poďakoval pani Mgr. Márii Sabovej, ktorá mala dirigentskú paličku počas príprav i počas programu. Celé podujatie sa konalo s účasťou 86% členov a 9 hostí. Sálu zapožičal a výzdobu zabezpečil s vianočným stromčekom p. Ľuboš Lešták - starosta obce a ženy, ktoré sú na aktivačných prácach. Starosta obce sa veľmi aktívne podieľa na našich podujatiach, za čo mu patrí veľké poďakovanie. Chutné jedlo pripravila p. Marika Koltášová, ktorá upiekla i kvalitný koláč – „peräc“. Poďakovanie patrí pani Gyurékovej Zuzke pri porcovaní a obsluhovaní, ako aj p. Fábianovej, p. Šimárovej, p. Leštákovej, p. Hudecovej.
Kultúrny program pripravila ZŠ v Rožňavskom Bystrom pod taktovkou p. riaditeľky Mgr. Marty Gadušovej a p. učiteľky Mgr. Labaškove. Vystúpenie detí veľmi potešilo. Krásny kultúrny program pripravili ženy zo ZPOZ- u v Rakovnici s hudobným doprovodom p. Igora Adlera. Poďakovanie patrí aj Ing. Ondrejovi Lorkovi, ktorý prispel nielen medom, ale aj obsluhou technických pomôcok. Veľké poďakovanie patrí sponzorom -OcÚ na čele s pánom starostom, p. Janette Fábianovej, p. Helene Balogovej u Máťaša. Výbor ZO zhodnotil celé podujatie ako úspešné, dobre zorganizované, dobre režírované a spolu so všetkými sa zhodli na tom, že pekné tradície a stretnutia treba opakovať. V decembri sa stretneme zas.
Zasadnutie pokračovalo diskusiou i podávaním občerstvenia. Prítomní poďakovali za uznanie a prisľúbili svoju účasť i na ďaľších podujatiach. Boli potešení, že sa mohli prezentovať, inšpirovať iných, ponúknuť niečo nevšedné v spojení s najkrajšími koncoročnými sviatkami.
Zástupca predsedu Ondrej Bradáč poukázal na to, že len vzájomnou spoluprácou s inými spoločenskými združeniami je možné veľa dokázať, ukázať a vzájomne sa potešiť. „Každé stretnutie dáva ľudom jedinečnú príležitosť spoločensky žiť, prežívať niečo neopakovateľné, príjemné, a to je podstatné“. Jeho slová vystihli potrebu nežiť izolovane, ale žiť spoločensky. Organizácia JDS sa snaží tieto myšlienky, potreby naplňovať. A verte, že sa im to darí.
Text: Dr. Jozef Sabo a Mgr. Fábian
Foto: Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}
































Z detstva poznáme čarovné slovíčko. Áno, to je to, na čo ste mysleli. Ďakujem. V jednom slove veľa citovej sily. Každému sa páči. Každého osloví, poteší, ocení. Aj výbor ZO JDS v Rakovnici ho používa. Potvrdením toho bolo jeho zasadnutie 31. januára 2013, ktoré sa konalo v priestoroch obecného klubu.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-