- - Ochorela som na mums a prišiel ma navštíviť do rodiny. Prejav spoluúčasti lieči.
- - Viedol nás k sporivosti, mali sme vkladné knižky a súťažili kto nasporí viac. Víťazi boli odmenení návštevou Štátneho divadla v Košiciach. Prvýkrát som bola v meste, v divadle a nocovala v hoteli. Bolo to ako v krajine zázrakov. Učarovalo mi divadlo.
- - Výstavky kníh spojené s predajom. Nikola šuhaj lúpežník bola prvá kniha v mojej vlastnej knižnici. Dnes ich nemám kde ukladať.
- - Príprava vystúpení pri rôznych príležitostiach. Boli to dnešné výberové konania. Každý musel zaspievať, recitovať a najlepší šiel do programu. Živo sa mi vynára proces pri piesni Tancovala by som, bosá som. V časti – nebudem s Tebou spať, nebudem Ťa bozkať – som hanblivo spievala: nebudem Ťa bozkať. Nebudem s Tebou spať mi nič nenaznačovalo. Detská nevinnosť.
- - Mičurinské políčka a výstavky úrody detí, základ pre vlastnú snahu o sebestačnosť.
- - Obdarovanie mamičiek. Prvým darčekom mojej mame bol kvetovaný hrniec a ľadovky. Mamine prekvapenie a moja úcta. Tá sa v mojom srdci udomácnila navždy.
- - Spoločné výlety do jaskýň a pamiatok v okrese vzbudili vo mne potrebu poznávať a byť hrdá na miesto, v ktorom žijem.
Maturitný pozdrav bol prvým poďakovaním pánu učiteľovi. Povedal mi, že môj úspech ho teší. Ako kolegovia sme sa stretli v učiteľskom spevokole v okresnom meste. Spomínali sme na školský dvor, hry a najmä piesne, ktoré nás naučil. Bolo ich tak veľa, že pieseň, ktorá mňa veľmi oslovila (Ej, čo to Bože za strom, čo nad vodou stojí) si nepamätal, a tak som mu ju zaspievala. Nebola zabudnutá, len „zaprášená“. Radosť sme mali obidvaja.
Ja sa môžem ešte aj dnes tešiť zo spomienok, ale on už nie. Odišiel navždy. Na jeho meno však moja generácia a všetci tí, čo pod jeho réžiou hrávali divadlá, nezabúdajú. Spomínajú len s úctou. To, čo náš učiteľ robil nebolo vymyslené. Bolo to prežité a teda nezabudnuteľné. Vďaka za to.
26.3.2010
Mgr. Mária Sabová
{gallery}obsah/rakovnica/skola{/gallery}
{jcomments on}

































Učitelia ovplyvnili môj odborný rast, sociálnu inteligenciu, môj život. Deň učiteľov im právom patrí. V mojom prípade sú moje spomienky spojené s prvými učiteľmi zo základnej školy.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a