Jeden pavilón sa striedal s druhým. Na trase nás privítali aj šermiari. Ukázali svoje staroveké umenie. Viete strielať z luku šípy? Bola tu taká možnosť. Kto chcel, mohol si to skúsiť. Ohromný zážitok.
Od poslednej návštevy ZOO sme sa nadchli pavilónom opíc. Úžas. Zvonku moderná budova nevšedného tvaru. Zvnútra raj opíc. Prešli sme pralesom, aby sme objavili rôzne druhy opíc. Človek zo záujmom sledoval „svojich spoluživočíchov“ v akcii.
A išli sme ďalej. Vodné živočíchy, žirafy, zebry, jelene, medvede, hady, rôzne vtáky a veľa, veľa ďalších druhov nás okúzlilo. Ponuka bola široká a pestrá.
Zlatým klincom prehliadky bol Dinopark. Zrazu sa človek ocitol v inej dobe. Prehistorické živočíchy dinosaury od najmenšieho až po obrovské lemovali cestu zoologickou záhradou. Správali sa ako živé. Hýbali chvostom, hlavou a prezentovali sa hlasom. Pri tých najväčších sme si pripadali ako trpaslíci. Úctyhodné rozmery presvedčili každého o skutočnej veľkosti zvierat. Dojem z Dinoparku umocnilo 3D kino s ukážkou ich života.
Dojmy, zážitky pribúdali tak, ako fotografie vo fotoaparáte. Vnuk sa snažil zachytiť nielen zvieratá, ale i atmosféru, ktorá panovala všade naokolo. Vychutnali sme si ju spolu s ostatnými návštevníkmi.
Cestou domov sme si ešte pozreli námestia, kde boli pestré stánky naplnené všetkým možným. Všade sa prejavovala šikovnosť, dôvtipnosť ľudského umu a rúk.
I keď sa víkend skončil, ostali skvelé zážitky. Veľmi príjemné zážitky. Pre spomienku pekné fotografie, ktoré i po rokoch pripomenú, aká bola „Bratislava pre všetkých“ tohto roku.
Rakovnica
Text: Dedo Jozef
Foto: Vnuk Marko
{gallery}kultura/zoo{/gallery}
{jcomments on}
sobota, 23 apríl 2011 12:11
Do Bratislavy sme prišli z horného Gemera a teraz sme si to vychutnali v ZOO záhrade Doporučený
Napísal(a) Dedko Jozef
V prvej časti využil dedko Jozef návštevu svojej rodiny v Bratislave tak, že spojil rodinné s príjemným a užitočným. Bola to návšteva botanickej záhrady s vnukom Markom v rámci akcie „Bratislava pre všetkých“ počas víkendu.
Ďalší deň naše kroky smerovali do zoologickej záhrady. Tá sa hemžila množstvom návštevníkov malých i veľkých. Rodičia so svojimi ratolesťami i ostatní dospelí si užívali pekný, slnečný deň a my s nimi.
Všade bola pohoda. Postupovalo sa od jedného zvieraťa k druhému. Bolo čo pozerať. Vnuk Marko mal fotoaparát pripravený a už od začiatku „lovil“ svoje jedinečné zábery.
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a