Ďalšia cesta viedla k „Veštici“. Kým sa niečo dozvedeli, museli pre to aj niečo urobiť. Preberanie a triedenie kopy, v ktorej boli ryža, fazuľa a kukurica chvíľu trvalo. No odmena bola sladká. „Dalo nám to zabrať," konštatovali poniektorí“.
I „Klubovňa“ bola zaujímavá. V nej sa tvorilo. Kolektívne kreslili, maľovali. Že čo? No predsa víťaznú vlajku. „Maľovanie nás potešilo," nezabudli sa pochváliť.
Cesta nekončila. Pokračovala súťažou „Metlobalom“. Dať prútenou metlou do malej bránky ľahkú loptičku? No neviem, neviem. Priznávame sa. Skúsili sme to. Nebolo to ľahké. Naše deti boli šikovné a dokázali to. „Prvýkrát som netrafil, ale potom hej," priznal sa jeden z účastníkov. Že toho už bolo dosť? Pozor! Nekončíme! Sme ešte len v dobrej polovici. A čo takto „ochrana proti čiernej mágii“? Tu si deti na vlastnej koži vyskúšali, že palička je kúzelná. Často znelo slovo „Preparo“. Bolo nielen kúzelné, ale aj účinkovalo, fungovalo!
Aj „Zakázaný les“ očaril. Tmavý, hustý. Len slabé červené svetielko ukazovalo, kde sa deti nachádzali. Zvládli to. Zážitky sa hromadili a už aj hlad sa ozýval. Dobre urobil. Pozvanie do jedálne len potvrdilo, že sa ani na to nezabudlo. Chutili špekáčiky i výborná limonáda.
Zábava pokračovala. Nasledovali športové hry, diskotéka. Aj počasie deťom prialo. Pekný slnečný deň mnohých vylákal von. Hojdačky fungovali, aj malá prechádzka potešila.
Každým rokom Deň detí má stúpajúcu tendenciu robiť niečo nové, zaujímavé, úžasné. Klub mladých v Rakovnici má tvorivý team. V spolupráci s obcou, zamestnancami obce dokázali deťom dať nezabudnuteľné zážitky. V akcii im pomohli aj sponzori. Vďaka všetkým akcia kulminovala do finále. Na jeho konci bola radosť, úsmev, potešenie, skvelé zážitky a nádherné spomienky.
7.6.2010
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
FOTOGALÉRIA
{gallery}obsah/rakovnica/mdd{/gallery}
{jcomments on}

































Plagáty boli rozvešané. Rozhlas oznámil, že bude Deň detí v Rakovnici. Po minuloročnej akcii všetci očakávali čo bude teraz. Oznam napovedal a čitateľov viedol k Harrymu Potterovi. V sobotu 5. júna na desiatu hodinu sa schádzali deti s rodičmi alebo staršími súrodencami do bývalej materskej školy.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a