„Ako ten čas rýchlo beží, nie tak dávno sme boli deti.Čo však všetko premlelo sa, kým sme dozreli.
Petrolejky dohoreli, letky svietia jasnou žiarou,
Počítače, mobily, tvoria naše obliny,
Módne trendy víria hlavou, vytvárajú šediny.
To, čo bolo mravné kedysi, bežne padá pod misy,
Kde už voda nie je čistá.
Padli všetky zábrany. Čo s tým robiť máme?
Zastaviť to? Nie, to my už neuhráme.
Ale hrať sa so životom, len však pomalým krokom, môžeme dosýta.
Ktože sa dnes nás už pýta, ako prežiť bežný deň.
My však práve toto dobre vieme.
Vzájomne si radosť darujeme, dosýta si svoj život užijeme.“
Potom sa už striedali piesne a básne v podaní Zuzany Fábianovej, Margity Leštákovej, Anny Fábianovej, Ruženy Dóbisovej, Kataríny Nociarovej a Jána Molnára. Hudobný doprovod mal pán Igor Adler. Celková dynamika mala stupňujúcu tendenciu a čas rýchlo bežal. Nikto neuvažoval nad tým koľko je hodín, či majú nejaké povinnosti. Vychutnávali si perfektnú atmosféru podujatia. Pohoda spojená s potešením ovládla celý stacionár.
V závere sa básňou prihovorila Andrea Grünnerová nasledovne:
„Chvála veku, ktorý zdobí strieborný vlas.
Plný klas a pevná hlas, nech dlho zdobí človeka,
Čo rozdávať vie svojho žitia čas.
Veď starý človek nie je len produkt prírody,
Ale aj umelecké dielo stvoriteľa,
Čo posúva nás a v nás všetko krásne.
Na veky zachováva básne.
Nech to navždy zostane,
A prežijeme aj starobu krásne.“
A čím to bolo ukončené? Občerstvením. Spevom. Čaj, káva, zákusok „ako sa hovorí“, celkom dobre „padli.“ Pri každej reči zaspievať sa svedčí. A tak to bolo aj na stretnutí. Všetci mali k dispozícii texty piesní. Zrealizovali sa v rámci svojich možností.
Domov sa nikto neponáhľal. Dobre bolo. Srdce pookrialo. Hlboký zážitok zapôsobil na dlhú dobu. Úsmev na tvári vyjadroval všetko.
Text: Dr. J. Sabo
Foto: E. Gembická
{gallery}obsah/rakovnica/stacionar/ucta{/gallery}
{jcomments on}

































Mesiac úcty k starším je spojený s kalendárnym októbrom, ktorý sa 24. toho mesiaca uskutočnil aj v Dennom stacionári pre seniorov v Rakovnici. Vedúca Bc. Erika Gembická v spolupráci s Mgr. Máriou Sabovou, vedúcou ZPOZ-u, pripravili milý, pekný a poučný program. Po otvorení a privítaní prítomných, ktoré urobila Bc. E. Gembická sa to rozbehlo.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a