Vyučoval jeden učiteľ striedavo. Boli to ťažké podmienky pre žiakov i učiteľa. Tento stav trval do roku 1934, kedy školu odovzdávali štátu. Všetky nedostatky sa neodstránili. Žiakov pribúdalo a miestnosť sa nezväčšila. Škola mala vyše 110 žiakov, povolené boli 2 triedy s dvoma učiteľmi. Jedna miestnosť bola vyhliadnutá pri rímsko - katolíckom kostole. Jedna trieda bola v rím. kat. budove a druhá trieda v budove ECAV. V uvedených budovách sa vyučovalo až do roku 1949, kedy školská správa zakázala vyučovať v budove pri ECAV kostole z bezpečnostných dôvodov. Vyučovalo sa znova v jednej miestnosti, striedavo. Škola pri ECAV kostola sa rúcala. Rimsko katolícka škola bola prerobená na obytný dom, v ktorom býval obecný pastier dobytka.
Občania sa v roku 1949 dožadovali novostavby školy, ku ktorej sa prikročilo v 1951 roku. Prácu realizoval Stavebný podnik v Rožňave. Výstavba trvala do roku 1953. Pri výstavbe školy pomáhali dobrovoľne všetci občania. V školskom roku 1953 vyučoval v škole Mladoň Boško so svojou manželkou Irenou. V novej škole sa slávnostne otvorilo vyučovanie 1. novembra 1953 roku. Vyššie ročníky boli pridelené k strednej škole v Rožňavskom Bystrom. V tunajšej škole ostali žiaci 1 - 5 postupného ročníka, v počte 59 žiakov. V škole bola bohatá, pestrá mimoškolská činnosť. Organizovali sa kultúrne, športové podujatia, oslavy. Budovali sa tradície, ktoré dlho pretrvávali.
V nasledujúcich rokoch sa počet žiakov z roka na rok znižoval. Výsledkom klesajúcej tendencie školopovinných žiakov bol jej zánik. Dňa 30. júna 1977 roku v obci škola bola zrušená a ani sa už neobnovila. Ostala iba materská škola.
Výuka sa uskutočňovala od roku 1806 v jazyku slovenskom, vyučovala sa v zmysle cirkevného zákona až po dobu poštátnenia školy v roku 1934. Od roku 1934 sa vyučovalo v zmysle nariadenia Ministerstva školstva a osvety v Bratislave. Obec si však vyhradila právo pri poštátnení, že v obci bude vyučovať vždy učiteľ ECAV cirkvi. Neskoršie výhrady boli neplatné. Vyučovanie bolo v minulosti sťažené na každom kroku. Žiaci nemali učebne, učiteľ nemal skoro žiadne učebné pomôcky a k tomu nevyhovujúca miestnosť, s mnoho žiakmi pripadajúcich na jedného učiteľa. I životná úroveň žiakov bola ťažká. Rodičia nemali finančné prostriedky na ošatenie detí, zakúpenie učebníc a k tomu sa žiaci tlačili v malých nezdravých miestnostiach. Žiaci si museli všetko potrebné nosiť z domu. V kronike sú záznamy o tom, že i drevo si nosili z domu a učiteľ sa stravoval u rodičov žiakov. V kronike je zaznamenané, že v roku 1935 zomreli 4 žiaci. Podľa štatistiky sa vymenilo v obci vyše 40 učiteľov. V novej škole sa vyučovalo v krásnej a priestorovo vyhovujúcej škole s dvoma učebňami. Žiaci i učitelia mali všetky podmienky k dobrej práci. Žiaci mali zadarmo školské potreby a všetky učebnice. Škola bola vybavená bohatými, rôznorodými učebnými pomôckami.
Spracoval: Dr. Jozef Sabo
Poznámka: Majitelia fotografií starých škôl i novej školy v Rakovnici, prosíme, pošlite ich na uverejnenie na adresu: </b>. Vopred ďakujeme. Takisto mená žiakov na fotografii mi pomôžte identifikovať.
{gallery}obsah/rakovnica/skola{/gallery}
štvrtok, 25 marec 2010 11:45
Podľa kroniky cirkevnú školu v Rakovnici založili pred rokom 1771
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Podľa školskej kroniky bola založená cirkevná škola v obci Rakovnica pred rokom 1771. Kde bola škola postavená a kto ju dal postaviť sa nič nevie. Mali svojho učiteľa. V akom jazyku sa vyučovanie konalo sa nevie. V roku 1861 sa rokovalo o stavbe školy, ktorú začali stavať tajne až v roku 1862. V tomto roku postavili školu pri ECAV kostole v hodnote 480 zlatých a 5 grajciarov nových peňazí vyplatených ECAV. Postavená miestnosť bola nevyhovujúcich rozmerov 4x3x2,50; múry boli z hliny a hrubé 50 cm. Steny vlhké, osvetlenie z dvoch strán. V roku 1926 učebnú sieň zväčšili na 7x6 x 2,5 m. Pre 70 až 80 žiakov miestnosť nevyhovovala. V lavici sedelo 7 - 8 žiakov.. Lavice boli tesne pri stene. Medzi lavicami bola úzka medzera.
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a