Ďalším významným podujatím je Novoročný výstup na Plešiveckú planinu. Tohto roku (2013) sa uskutočnil 5. januára. Počasie bolo prívetivé, pekné, príjemné.
Individuálny výstup začal o 8,00 hod. od OcÚ. Trasa bola správne zimná, mierne zľadovatelá, pohodová. Na určenom mieste stretnutia všetkých účastníkov čakal horúci, horský čaj, ktorý navaril „dvorný kuchár“ Milan Hlaváč st.
Pohľad na zimnú planinu bol okúzľujúci. Snehu neúrekom. Výška
Pripomíname, že je to už štvrtý ročník zimného, novoročného výstupu na Plešiveckú planinu. Organizovali ho naši podnikatelia a priatelia obce Rakovnica. Bolo to aj za spoluúčasti starostu obce Ľuboša Leštáka. Všetky náklady spojené s akciou sponzorovalo združenie. Podľa našich informácií mienia v tom aj naďalej pokračovať. Hlavným organizátorom a „šéfom“ je súčasný zástupca starostu obce podnikateľ Ladislav Kováč st.
Tohtoročný výstup bol úspešný, plný skvelých zážitkov. Stretli sa tu praví turisti, milovníci prírody, planiny. Celý rok bude na čo spomínať, o čom rozprávať, a zároveň sa tešiť na nove akcie.
Text: Dr. Sabo, Rakovnica
Foto: Ľuboš Lešták
{jcomments on}

































Budovanie tradícii upevňuje, utužuje, zveľaďuje, obohacuje spoločenstvo. Takto v skratke by sa dalo povedať o tvorbe, existencií, realizácií nových tradícií v našej obci. Vašu pozornosť obrátime na Združenie podnikateľov a priateľov obce Rakovnica. Pre obec a občanov ich akcie sú prínosné. Dávajú možnosť realizovať sa, prezentovať, spriateliť, mať zážitok, zabaviť sa.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a