Za kolektív RON vystúpil jeho šéfredaktor, ktorý zvlášť poďakoval zakladateľom RON a všetkým, ktorí sa pričinili o neustály rast a kvalitu novín. Pozornosť upriamil na všetkých spolutvorcov. Oni niesli štafetu úspešnosti novín celých desať rokov. Písaním článkov, námetmi, podnetmi, myšlienkami podporili živosť a dynamičnosť novín. Vyzdvihol ich odvahu ísť „s kožou na trh“. Im nestačili tzv. pivné reči, prázdne gestá, neuvážené myšlienky bez tvorivého prístupu. Ukázali, že naša obec je úžasná, jedinečná a každý občan v nej si zaslúži byť informovaný o tom, čo sa v obci deje. A že tak bolo, svedčí aj obsah novín. Noviny nezabúdajú ani na minulosť. V nej ozrejmujú udalosti, osobnosti, o ktorých sa napríklad nezmieňuje ani obecná kronika. V závere vystúpenia nabádal terajších spolupracovníkov, ale aj ostatných, aby sa nebáli vyjadrovať k veciam, udalostiam, konaniam v obci a spolu tak vytvárali optimistickú, tvorivú atmosféru pre rozvoj obce i za krajší a lepší život v nej.
V diskusii sa zúčastnení vyjadrovali k potrebe novín, lebo nič ich nevie vynahradiť – ani obecný rozhlas, ani internet. Mnohí občania si noviny odkladajú a sú hrdí na to, že ich majú. Ojedinelým neprajníkom odkazujú, aby sa zapojili do tvorby novín. Dvere majú otvorené. Nech spoločne tvoríme náš vlastný raj na Zemi. Treba priložiť ruku k dielu a všetci sa budeme mať lepšie. Na všetko, čo je dobré, užitočné môžeme byť hrdí. Prezentujme sa osobne i spolu. V minulosti sa toho veľa urobilo, i teraz sa veľa robí. Dajme to každému na vedomie a buďme na to pyšní. Máme byť načo.
Poďakovanie patrilo aj Ondrejovi Dobošovi a jeho súkromnej webstránke Maj Gemer. Vďaka jeho ústretovosti sa zverejňujú aktuálne udalosti v obci, ale aj celé RON. Účastníci skonštatovali, že prostredníctvom jeho webu sa noviny čítajú temer po celom svete. Čiže všade tam, kde sa naši rodáci i iní záujemcovia nachádzajú. Obec, starosta, kolektív RON sú pánu Dobošovi za to veľmi vďační.
Príhovor starostu obce Rakovnica Ing. Ondreja Lorku
Vážení kolegovia,
myslím, že toto oslovenie je v tejto chvíli najvhodnejšie, pretože všetci, ako sme sa tu dnes zišli, sme kolegovia v rovnakej činnosti. Každý z nás sa určitým spôsobom za uplynulých 10 rokov pričinil o to, že Rakovnické obecné noviny vychádzali. Každý z nás zanechal pri ich vydávaní svoj podpis v podobe autora článku, či fotografie, prispievateľa, redaktora, technika, šéfredaktora, ale aj zástupcu vydavateľa, čiže starostu obce.
Nulté číslo našich novín vyšlo nesmelo na dvojstránke, potom sme sa osmelili vydať štvorstranu a posledné ročníky vychádzajú na dvanástich stranách. Znamená to nielen viac informácií, ale z pohľadu obce aj vyššie náklady na vydávanie. Obec aj napriek tomu sa snaží pomocou tlačeného slova poskytnúť občanom potrebné informácie.
Desať rokov predstavuje asi 40 vydaných čísel, v ktorých si naši spoluobčania našli množstvo užitočných informácií, zaujímavostí, fotografií zo života obce, činnosti obecného zastupiteľstva, spoločenských organizácií, športu, detí a mládeže, histórie a iných oblastí života v obci. Podľa ohlasov mnohí netrpezlivo čakajú, kedy vyjde ďalšie číslo. Samozrejme, na druhej strane sú aj takí, ktorí majú iný názor. Aj tu platí, že koľko ľudí – toľko chutí.
Je prirodzené, že za tých 10 rokov sa obsah a skladba našich novín menili a to isté ich čaká aj v budúcnosti, pretože noviny žijú s obcou, menia sa ľudia, obec aj noviny. Rakovnické obecné noviny tieto zmeny nielen kopírujú, ale sa na nich aj aktívne podieľajú. Škoda len, že viacej ďalších občanov sa aktívnejšie nezapája svojimi nápadmi, myšlienkami do tvorby novín. Každý má dvere otvorené na stránkach RON. Vyzývame spoluobčanov: Využite možnosť stať sa prispievateľom a spolutvorcom novín. Dúfam, že v budúcnosti sa to zmení a všetci tí, čo majú čo povedať, čiže napísať, širokej obecnej verejnosti, sa o svoj dobrý nápad, dobrú radu, dobrý pocit, dobrú vec, čo ich postretla, podelia so všetkými spoluobčanmi. Môžu to urobiť nielen pre našu obec, ale vďaka internetu aj pre „celý svet“, lebo naše noviny sú uverejnené aj na stránke nášho priateľa a spolupracovníka Ondreja Doboša.
Milí kolegovia, chcem sa vám pri tejto slávnostnej príležitosti všetkým srdečne poďakovať za doterajšie úsilie a snahu o dobrú novinársku prácu, šírenie dobrého mena obce a zároveň vysloviť presvedčenie, že naše Rakovnické obecné noviny budú aj ďalšie desaťročie vychádzať k spokojnosti všetkých stálych aj náhodných čitateľov. Nech je táto spokojnosť inšpiráciou aj pre ich tvorcov.
Ocenení pri príležitosti 10. výročia vydávania Rakovnických obecných novín:
Ing. Ondrej Lorko, Lukáš Ďurán, Martin Genči,Viliam Koltáš, Ružena Hudecová, Ľuboslav Sedlák, Katarína Birková, Mgr. Ľubica Birková, Ondrej Bradáč, Mgr. Mária Sabová, Mária Hlaváčová, Vojtech Fabian, Mgr. Ladislav Fabian, Katarína Nociarová, Emil Koltáš, Ján Gonos, Prof. Ján Fabian, Jana Švarcová, Mgr. Štefan Lipták, Dr. Ondrej Doboš, Mgr. Gabriel Róžai, Mgr. Ján Gallo, Ivan Žitňanský, Dr. Jozef Sabo, Zuzana Birková, Ján Bradáč, Ing. Monika Genčiová, Mgr. Marta Gadušová, Maroš Lešták, Jaroslav Blahút, Radoslav Chlebuš, Ing. Vladimír Pástor.
Dr. Jozef Sabo
FOTOZÁBERY ZO SLÁVNOSTNÉHO AKTÍVU
{gallery}kultura/rakovnica/ron10{/gallery}
{jcomments on}

































Pre Rakovnické obecné noviny sa stal pondelok 16. augusta 2010 významným dňom. Starosta obce Rakovnica Ing. Ondrej Lorko zvolal pri príležitosti 10. výročia založenia Rakovnických obecných novín slávnostný aktív s posedením. Pozvánky obdržali zakladatelia RON, technickí redaktori, členovia redakčnej rady, redaktori, prispievatelia.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a