utorok, 30 marec 2010 15:13
Stáli na začiatku desaťročnej úspešnej činnosti ZO JDS v Rakovnici
Napísal(a) JS
Nedá nám pozrieť sa do zákulisia toho, čo predchádza akciám, zasadnutiam, podujatiam, úspešným stretnutiam ZO JDS v Rakovnici. Sú to väčšinou ľudia o ktorých sa málo vie, málo hovorí, či píše. Po každom filme sa v kine, či televízii dozvieme mená ľudí, ktorí sa podieľali na tom čo divák videl, zažil. Za každým podujatím ZO vždy boli konkrétni ľudia. Celá váha spočívala na predsedovi organizácie, členoch výboru. Oni boli a sú hybnou silou motorom ZO. Celé ich úsilie vyústilo do príjemných zážitkov, radosti, potešenia, zábavy členov organizácie. Rozdelenie práce s osobnou zodpovednosťou, tvorba programov, zabezpečovanie materiálov, organizovanie akcií, administratívnej práce a v dnešnej dobe zháňanie financií i ďalšie úlohy člen organizácie nevidí, necíti. Svoje by vedeli povedať tí, čo to absolvovali. Robili a robia to dobrovoľne a pre spokojnosť všetkých členov.
Nebudeme to dopodrobna rozoberať. Chceme len povedať, že im za to patrí úcta, obdiv i srdečná vďaka.
Počas desiatich rokov zverejňujeme mená tých čo boli „v pozadí“. Boli to predsedovia Ondrej Bradáč, Anna Krištofčová a súčasný predseda Mgr. Ladislav Fabián. O. Bradáč, A. Krištofčová sa naďalej podieľajú na práci výboru. Členmi výboru boli: Ružena Hudecová, Mgr. Mária Sabová, Ján Šály, Helena Šípošová, Ján Gonos, Viliam Koltáš, Zuzana Blahútová, Marta Koltášová, Božena Jesenská, Matilda Gallová, Viola Nemčková.
Aktívne na práci, pomoci ZO JDS sa podieľali: Oľga Leštáková, Margita Leštáková, Anna Fabiánová, Barbora Bradáčová, Ladislav Lešták, Ľuboš Lešták, Ondrej Pástor, Štefan Ďurán, DFS Veršinok a ďalší.
Úcta a poďakovanie nech je pre všetkých menovaných i nemenovaných motiváciou k ďalšej činnosti. Veď robiť pre ľudí je to najkrajšie, najcennejšie na svete.
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a