ohodnotil spoluprácu s miestnymi organizáciami, združeniami a spoločenstvami pri zveľaďovaní obce. Svoje vystúpenie zakončil slovami: „My dnes môžeme s hrdosťou a úprimne vysloviť svoje city v slovách – SOM OBČAN RAKOVNICE.“Báseň o Rakovnici predniesla Tánička Palečková. Za ňou vystúpila folklórna skupina Gočovan. V jej podaní ožili piesne, obyčaje, zvyky. Rozveselili, potešili všetkých prítomných. Na znak radosti, spokojnosti občania vystúpenie odmenili srdečným potleskom.
Po pútavom programe na javisku sa predstavila speváčka Dominika Ďurská z Rožňavského Bystrého. Ľudové piesne v jej podaní mali priaznivú odozvu a dali účastníkom krásny kultúrny zážitok.
Potom na scénu prišiel ďalší folklórny súbor Haviar. Popri tancoch mali v programe zastúpený spev a ľudovú hudbu. Svojim vystúpením ukázali, že právom sa prezentujú nielen doma, ale i v zahraničí.
Futbalovou terminológiou povedané – polčas bol za nami. Oslava pokračovala módnou šou zo salóna Mima fasion, ktorého majiteľkou je naša rodáčka Milena Turčániová. Jej tvorba je známa nielen na Slovensku. Ťažko sa hodnotí, to čo sme vedeli. Treba to vidieť, zažiť. Bola to jednoducho pastva pre oči.
Oslavy sa neobišli bez tradičného gulášu. Novinkou boli autori noví tvorcovia, kuchári Ján Františka a Maroš Lešták. Ich gurmánske umenie neostalo bez pochvaly a vyjadrenia spokojnosti.
Na záver Dňa obce premietanie filmu Banícky chlebíček, ktorý nakrútil náš rodák Roman Fabián. Film mal premiéru v júni tohto roku na trenčianskom Art Film Feste. Zatiaľ si ho pozrelo tisíce ľudí nielen na Slovensku, ale aj z celého sveta. Škoda, že na jeho premietaní u nás nebol prítomný autor filmu. Chýbal nám.
Tohtoročné oslavy skončili. Občania i hostia boli spokojní. Stretnúť sa na Dni obce, zažiť neopakovateľné chvíle, navzájom sa potešiť, stmeľovať spoločenstvo má hlboký význam pre ďalší rozvoj obce. Za úspešný deň patrí vrelé poďakovanie organizátorom a tým, ktorí osobne prispeli a pričinili sa o to, že všetko dopadlo výborne.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo

































Deň obce je pevnou súčasťou života obce Rakovnica i jej občanov. Aj tohto roku bol jedinečný. Pekná pozvánka na úradnej tabuli, zvukové pozvanie obecným rozhlasom, nápaditá jesenná výzdoba Domu kultúry a k tomu aj pekné počasie napovedali, že ľudí, občanov čaká príjemný zážitok.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a