mágie, a preto dňa 24. júna zorganizoval Jánsku opekačku. Pôvodne to bola pohanská slávnosť spojená s oslavou letného slnovratu. Slnko je na samom vrcholku svojej ročnej cesty, nastáva najdlhší deň a najkratšiu noc. Časť roka, kedy sa začína obdobie radosti a oddychu. Základné korene vychádzajú z keltskej alebo keltsko-germánskej tradície, ktorú prebrali aj naši Slovania. Deň 24. jún je zasvätený Jánovi Krstiteľovi (odtiaľ dnešné pomenovanie tohto sviatku). Napriek tomu sa niektoré rituály a celý rad prastarých zvykov zachovali až dodnes a stali sa súčasťou ľudového folklóru. Jedná sa napríklad aj o skákanie cez oheň alebo hádzanie vencov do vody.
Slnečný pondelok sa začal ako každý iný. Rozdiel bol v tom, že jeho pokračovanie bolo naplnené niečím novým. Hneď od rána bolo potrebné pripraviť nevyhnutné veci na zrealizovanie opekačky. S ochotným pomocníkom sme nosili stoly, stoličky, drevo. Všetko sme umiestnili na vhodné miesto v tieni, aby klientom nebolo príliš horúco. V obchode sa nakúpilo jedlo a pomaly sa to začalo aktívne pripravovať. Dôležitou súčasťou boli ražne. Bez nich to nešlo. Tie nám, počas víkendu, zabezpečil náš ochotný klient Pavel Kašai.
O desiatej hodine sa postupne začali schádzať klienti, usadili sa, naliala sa im voda a pri ohni sa zatiaľ opekalo. Postupne ako sa špekáčky opekali, slaninkou sa kvapkal chlebík s bryndzou a s cibuľkou, za stolom prebiehal srdečný rozhovor. Ako ohník a Matej dopiekli, nosilo sa na stoly a s chuťou sme sa pustili do papania. Predtým sa ešte s dezertom zagratulovalo nášmu oslávencovi a menovcovi Jánskej opekačky nášmu Jánovi Molnárovi, ktorý nám doniesol niečo chutné na prípitok.
K poobedňajšej sieste sme si dopriali kávu, ku ktorej sa otvoril spomínaný dezert a jedli čerstvo naoberané čerešne. Všetko má svoj koniec a aj táto akcia sa pomaly blížila ku koncu.
Opekačka sa vydarila, prítomným sa to páčilo a rozišli sme sa spokojní. Ja som mala z tohto dňa veľmi dobré dojmy a pocity a bola som nesmierne potešená účasťou a verím, že taká a možno i väčšia sa uchová aj pri ďalších akciách.
Ďalšia akcia bola spojená so sviatkom sv. Márie Magdalény. V utorok 30. júla náš stacionár zorganizoval v spoločenskej miestnosti stretnutie. Najprv som klientov osobne srdečne privítala. Usadili sa. Prvým krokom bolo gratulovanie oslávenkyniam mena Magdaléna a Oľga. Chutné zákusky a voňavá kávička potešila. Milým prekvapením boli pochutiny, ktoré priniesla pani Magdaléna Kóžarová. Atmosféra posedenia bola príjemná a uvoľnená. Všetci sme medzi sebou navzájom, s úsmevom na tvári komunikovali.
Pre spestrenie programu som pripravila ukážky z histórie kostolíka a zo života sv. Márie Magdalény, patrónky obce. Týmto som nasmerovala klientov na vyvolanie spomienok a zážitkov, ktoré mali v minulosti, ako to bolo kedysi. Zároveň to porovnali so súčasnosťou.
Zo spomienok sme sa dozvedeli, že to bola slávnosť, udalosť na ktorú chodilo omnoho viac ľudí aj z ďalekého okolia (Moldava nad Bodvou, Košice, Revúčka, Hucín ...) a pešo.
Ku kostolíku viedla len jedna cesta. Pri púťovom mieste boli postavené stánky s pestrými ponukami. Malé deti dostávali rôznofarebné perníkové náhrdelníky (podobné dnešným piškótam). Zažili aj fotografovanie všetkých pokope a dievčatá v šatkách. Mladé devy boli obdarované od svojich nápadníkov svätým obrázkom. S tým sa však báli ísť domov, aby nedostali od svojej matky pokarhanie.
Omše sa konali vonku pred kostolíkom, čo pretrváva dodnes. Robilo sa to kvôli tomu, lebo sa všetci nezmestili dovnútra kostolíka.
Táto akcia bola pre nás všetkých prínosom. I keď nie som z obce, tak som sa veľa dozvedela ako to bolo v minulosti. Klienti si zaspomínali na časy, keď boli malými deťmi, mladými devami a švárnymi mládencami.
Nasledujúce stretnutie dňa 12. augusta sa začalo pokojne. Postupne ako šiel čas, tak sa aj naši klienti schádzali. Všetkých som osobne privítala. Prvým aktom bola úprimná a milá gratulácia našim Zuzkám. Svorne sa všetci usadili za pripravený stôl s občerstvením. Aj oslávenkyne priniesli chutné koláče. Bolo ich niekoľko druhov. Z toho, čo som si všimla, každému veľmi chutili. Najprv nám naše Zuzky vraveli ako meniny slávili doma a postupne sa do rozprávania pustili aj ostatní. Povedali sme si čo máme nové, porozprávali sa o tom. Popri debate som na stoly nosila chutné obložené chlebíčky.
Tak ako to niekedy býva, človek si rád zaspomína. Aj teraz to nebolo inak. Pochopiteľne sa klienti vrátili spomienkami do minulosti. Vo svojej pamäti mysleli na predošlé časy. Spomínalo sa na to, ako vyzerala obec Rakovnica, ako vyzerali domy, kto v nich býval. Mnohé terajšie domy neboli ešte ani postavené, niektoré už zbúrali, iné zase prestavali. Zmenili sa a vyrástli aj ľudia v nich.
Malou čerešničkou bolo zistenie, že dvaja klienti boli blízkymi priateľmi. Ona mala 16 rokov a on 18 a ako jeden z mála chlapcov mal auto. Za ním dievčatá len tak leteli. Pri týchto spomienkach sa všetkým vyčaril úsmev na tvári.
Keď sa už naše stretnutie blížilo ku koncu, klienti si ešte dali voňavú kávičku a pobrali sa domov. Som veľmi rada, že ďalšia naša akcia mala pozitívny náboj, energiu, vitalitu. Klienti boli spokojní a šťastní aj z tohto posedenia.

































__________________________________________________
Denný stacionár pre seniorov v Rakovnici, ktorého zriaďovateľom je Obec Rakovnica v spolupráci s Obecným úradom v ostatných mesiacoch roka uskutočnil niekoľko akcí, na ktoré členovia DSS radi spomínajú. Jednou z nich bola aj Jánska opekačka v areáli bývalej materskej školy v Rakovnici. Táto akcia sa konala pri príležitosti oslavy mena Ján, ktoré ja spájané so svätojánskou nocou. Magdolénsku akciu sme usporiadali v priestoroch stacionára. Názov podujatia bol odvodený od neskororománskeho kamenného kostolíka sv. Márie Magdalény, nachádzajúceho sa v lokalite zvanej Iváďo, nad obcou Rakovnica na mieste prvej osady. Tu sa každoročne v mesiaci júli prvú nedeľu po mene Magdaléna koná púť. Akcia po Zuzane, ktorú sme pomenovali podľa mena Zuzana, sa oslavovala v nedeľu 11. augusta. Keďže aj my máme medzi sebou nejednu Zuzku a postupom času sa stalo tradíciou, že naše akcie sa konajú aj v spojitosti s oslavami mien, tak sa zorganizovalo toto pekné posedenie.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-