mágie, a preto dňa 24. júna zorganizoval Jánsku opekačku. Pôvodne to bola pohanská slávnosť spojená s oslavou letného slnovratu. Slnko je na samom vrcholku svojej ročnej cesty, nastáva najdlhší deň a najkratšiu noc. Časť roka, kedy sa začína obdobie radosti a oddychu. Základné korene vychádzajú z keltskej alebo keltsko-germánskej tradície, ktorú prebrali aj naši Slovania. Deň 24. jún je zasvätený Jánovi Krstiteľovi (odtiaľ dnešné pomenovanie tohto sviatku). Napriek tomu sa niektoré rituály a celý rad prastarých zvykov zachovali až dodnes a stali sa súčasťou ľudového folklóru. Jedná sa napríklad aj o skákanie cez oheň alebo hádzanie vencov do vody.
Slnečný pondelok sa začal ako každý iný. Rozdiel bol v tom, že jeho pokračovanie bolo naplnené niečím novým. Hneď od rána bolo potrebné pripraviť nevyhnutné veci na zrealizovanie opekačky. S ochotným pomocníkom sme nosili stoly, stoličky, drevo. Všetko sme umiestnili na vhodné miesto v tieni, aby klientom nebolo príliš horúco. V obchode sa nakúpilo jedlo a pomaly sa to začalo aktívne pripravovať. Dôležitou súčasťou boli ražne. Bez nich to nešlo. Tie nám, počas víkendu, zabezpečil náš ochotný klient Pavel Kašai.
O desiatej hodine sa postupne začali schádzať klienti, usadili sa, naliala sa im voda a pri ohni sa zatiaľ opekalo. Postupne ako sa špekáčky opekali, slaninkou sa kvapkal chlebík s bryndzou a s cibuľkou, za stolom prebiehal srdečný rozhovor. Ako ohník a Matej dopiekli, nosilo sa na stoly a s chuťou sme sa pustili do papania. Predtým sa ešte s dezertom zagratulovalo nášmu oslávencovi a menovcovi Jánskej opekačky nášmu Jánovi Molnárovi, ktorý nám doniesol niečo chutné na prípitok.
K poobedňajšej sieste sme si dopriali kávu, ku ktorej sa otvoril spomínaný dezert a jedli čerstvo naoberané čerešne. Všetko má svoj koniec a aj táto akcia sa pomaly blížila ku koncu.
Opekačka sa vydarila, prítomným sa to páčilo a rozišli sme sa spokojní. Ja som mala z tohto dňa veľmi dobré dojmy a pocity a bola som nesmierne potešená účasťou a verím, že taká a možno i väčšia sa uchová aj pri ďalších akciách.
Ďalšia akcia bola spojená so sviatkom sv. Márie Magdalény. V utorok 30. júla náš stacionár zorganizoval v spoločenskej miestnosti stretnutie. Najprv som klientov osobne srdečne privítala. Usadili sa. Prvým krokom bolo gratulovanie oslávenkyniam mena Magdaléna a Oľga. Chutné zákusky a voňavá kávička potešila. Milým prekvapením boli pochutiny, ktoré priniesla pani Magdaléna Kóžarová. Atmosféra posedenia bola príjemná a uvoľnená. Všetci sme medzi sebou navzájom, s úsmevom na tvári komunikovali.
Pre spestrenie programu som pripravila ukážky z histórie kostolíka a zo života sv. Márie Magdalény, patrónky obce. Týmto som nasmerovala klientov na vyvolanie spomienok a zážitkov, ktoré mali v minulosti, ako to bolo kedysi. Zároveň to porovnali so súčasnosťou.
Zo spomienok sme sa dozvedeli, že to bola slávnosť, udalosť na ktorú chodilo omnoho viac ľudí aj z ďalekého okolia (Moldava nad Bodvou, Košice, Revúčka, Hucín ...) a pešo.
Ku kostolíku viedla len jedna cesta. Pri púťovom mieste boli postavené stánky s pestrými ponukami. Malé deti dostávali rôznofarebné perníkové náhrdelníky (podobné dnešným piškótam). Zažili aj fotografovanie všetkých pokope a dievčatá v šatkách. Mladé devy boli obdarované od svojich nápadníkov svätým obrázkom. S tým sa však báli ísť domov, aby nedostali od svojej matky pokarhanie.
Omše sa konali vonku pred kostolíkom, čo pretrváva dodnes. Robilo sa to kvôli tomu, lebo sa všetci nezmestili dovnútra kostolíka.
Táto akcia bola pre nás všetkých prínosom. I keď nie som z obce, tak som sa veľa dozvedela ako to bolo v minulosti. Klienti si zaspomínali na časy, keď boli malými deťmi, mladými devami a švárnymi mládencami.
Nasledujúce stretnutie dňa 12. augusta sa začalo pokojne. Postupne ako šiel čas, tak sa aj naši klienti schádzali. Všetkých som osobne privítala. Prvým aktom bola úprimná a milá gratulácia našim Zuzkám. Svorne sa všetci usadili za pripravený stôl s občerstvením. Aj oslávenkyne priniesli chutné koláče. Bolo ich niekoľko druhov. Z toho, čo som si všimla, každému veľmi chutili. Najprv nám naše Zuzky vraveli ako meniny slávili doma a postupne sa do rozprávania pustili aj ostatní. Povedali sme si čo máme nové, porozprávali sa o tom. Popri debate som na stoly nosila chutné obložené chlebíčky.
Tak ako to niekedy býva, človek si rád zaspomína. Aj teraz to nebolo inak. Pochopiteľne sa klienti vrátili spomienkami do minulosti. Vo svojej pamäti mysleli na predošlé časy. Spomínalo sa na to, ako vyzerala obec Rakovnica, ako vyzerali domy, kto v nich býval. Mnohé terajšie domy neboli ešte ani postavené, niektoré už zbúrali, iné zase prestavali. Zmenili sa a vyrástli aj ľudia v nich.
Malou čerešničkou bolo zistenie, že dvaja klienti boli blízkymi priateľmi. Ona mala 16 rokov a on 18 a ako jeden z mála chlapcov mal auto. Za ním dievčatá len tak leteli. Pri týchto spomienkach sa všetkým vyčaril úsmev na tvári.
Keď sa už naše stretnutie blížilo ku koncu, klienti si ešte dali voňavú kávičku a pobrali sa domov. Som veľmi rada, že ďalšia naša akcia mala pozitívny náboj, energiu, vitalitu. Klienti boli spokojní a šťastní aj z tohto posedenia.

































Denný stacionár pre seniorov v Rakovnici, ktorého zriaďovateľom je Obec Rakovnica v spolupráci s Obecným úradom v ostatných mesiacoch roka uskutočnil niekoľko akcí, na ktoré členovia DSS radi spomínajú. Jednou z nich bola aj Jánska opekačka v areáli bývalej materskej školy v Rakovnici. Táto akcia sa konala pri príležitosti oslavy mena Ján, ktoré ja spájané so svätojánskou nocou. Magdolénsku akciu sme usporiadali v priestoroch stacionára. Názov podujatia bol odvodený od neskororománskeho kamenného kostolíka sv. Márie Magdalény, nachádzajúceho sa v lokalite zvanej Iváďo, nad obcou Rakovnica na mieste prvej osady. Tu sa každoročne v mesiaci júli prvú nedeľu po mene Magdaléna koná púť. Akcia po Zuzane, ktorú sme pomenovali podľa mena Zuzana, sa oslavovala v nedeľu 11. augusta. Keďže aj my máme medzi sebou nejednu Zuzku a postupom času sa stalo tradíciou, že naše akcie sa konajú aj v spojitosti s oslavami mien, tak sa zorganizovalo toto pekné posedenie.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-