Denný stacionár pre seniorov v Rakovnici, ktorého zriaďovateľom je Obec Rakovnica v spolupráci s Obecným úradom v ostatných mesiacoch roka uskutočnil niekoľko akcí, na ktoré členovia DSS radi spomínajú. Jednou z nich bola aj Jánska opekačka v areáli bývalej materskej školy v Rakovnici. Táto akcia sa konala pri príležitosti oslavy mena Ján, ktoré ja spájané so svätojánskou nocou. Magdolénsku akciu sme usporiadali v priestoroch stacionára. Názov podujatia bol odvodený od neskororománskeho kamenného kostolíka sv. Márie Magdalény, nachádzajúceho sa v lokalite zvanej Iváďo, nad obcou Rakovnica na mieste prvej osady. Tu sa každoročne v mesiaci júli prvú nedeľu po mene Magdaléna koná púť. Akcia po Zuzane, ktorú sme pomenovali podľa mena Zuzana, sa oslavovala v nedeľu 11. augusta. Keďže aj my máme medzi sebou nejednu Zuzku a postupom času sa stalo tradíciou, že naše akcie sa konajú aj v spojitosti s oslavami mien, tak sa zorganizovalo toto pekné posedenie.mágie, a preto dňa 24. júna zorganizoval Jánsku opekačku. Pôvodne to bola pohanská slávnosť spojená s oslavou letného slnovratu. Slnko je na samom vrcholku svojej ročnej cesty, nastáva najdlhší deň a najkratšiu noc. Časť roka, kedy sa začína obdobie radosti a oddychu. Základné korene vychádzajú z keltskej alebo keltsko-germánskej tradície, ktorú prebrali aj naši Slovania. Deň 24. jún je zasvätený Jánovi Krstiteľovi (odtiaľ dnešné pomenovanie tohto sviatku). Napriek tomu sa niektoré rituály a celý rad prastarých zvykov zachovali až dodnes a stali sa súčasťou ľudového folklóru. Jedná sa napríklad aj o skákanie cez oheň alebo hádzanie vencov do vody.
Slnečný pondelok sa začal ako každý iný. Rozdiel bol v tom, že jeho pokračovanie bolo naplnené niečím novým. Hneď od rána bolo potrebné pripraviť nevyhnutné veci na zrealizovanie opekačky. S ochotným pomocníkom sme nosili stoly, stoličky, drevo. Všetko sme umiestnili na vhodné miesto v tieni, aby klientom nebolo príliš horúco. V obchode sa nakúpilo jedlo a pomaly sa to začalo aktívne pripravovať. Dôležitou súčasťou boli ražne. Bez nich to nešlo. Tie nám, počas víkendu, zabezpečil náš ochotný klient Pavel Kašai.
O desiatej hodine sa postupne začali schádzať klienti, usadili sa, naliala sa im voda a pri ohni sa zatiaľ opekalo. Postupne ako sa špekáčky opekali, slaninkou sa kvapkal chlebík s bryndzou a s cibuľkou, za stolom prebiehal srdečný rozhovor. Ako ohník a Matej dopiekli, nosilo sa na stoly a s chuťou sme sa pustili do papania. Predtým sa ešte s dezertom zagratulovalo nášmu oslávencovi a menovcovi Jánskej opekačky nášmu Jánovi Molnárovi, ktorý nám doniesol niečo chutné na prípitok.
K poobedňajšej sieste sme si dopriali kávu, ku ktorej sa otvoril spomínaný dezert a jedli čerstvo naoberané čerešne. Všetko má svoj koniec a aj táto akcia sa pomaly blížila ku koncu.
Opekačka sa vydarila, prítomným sa to páčilo a rozišli sme sa spokojní. Ja som mala z tohto dňa veľmi dobré dojmy a pocity a bola som nesmierne potešená účasťou a verím, že taká a možno i väčšia sa uchová aj pri ďalších akciách.
Ďalšia akcia bola spojená so sviatkom sv. Márie Magdalény. V utorok 30. júla náš stacionár zorganizoval v spoločenskej miestnosti stretnutie. Najprv som klientov osobne srdečne privítala. Usadili sa. Prvým krokom bolo gratulovanie oslávenkyniam mena Magdaléna a Oľga. Chutné zákusky a voňavá kávička potešila. Milým prekvapením boli pochutiny, ktoré priniesla pani Magdaléna Kóžarová. Atmosféra posedenia bola príjemná a uvoľnená. Všetci sme medzi sebou navzájom, s úsmevom na tvári komunikovali.
Pre spestrenie programu som pripravila ukážky z histórie kostolíka a zo života sv. Márie Magdalény, patrónky obce. Týmto som nasmerovala klientov na vyvolanie spomienok a zážitkov, ktoré mali v minulosti, ako to bolo kedysi. Zároveň to porovnali so súčasnosťou.
Zo spomienok sme sa dozvedeli, že to bola slávnosť, udalosť na ktorú chodilo omnoho viac ľudí aj z ďalekého okolia (Moldava nad Bodvou, Košice, Revúčka, Hucín ...) a pešo.
Ku kostolíku viedla len jedna cesta. Pri púťovom mieste boli postavené stánky s pestrými ponukami. Malé deti dostávali rôznofarebné perníkové náhrdelníky (podobné dnešným piškótam). Zažili aj fotografovanie všetkých pokope a dievčatá v šatkách. Mladé devy boli obdarované od svojich nápadníkov svätým obrázkom. S tým sa však báli ísť domov, aby nedostali od svojej matky pokarhanie.
Omše sa konali vonku pred kostolíkom, čo pretrváva dodnes. Robilo sa to kvôli tomu, lebo sa všetci nezmestili dovnútra kostolíka.
Táto akcia bola pre nás všetkých prínosom. I keď nie som z obce, tak som sa veľa dozvedela ako to bolo v minulosti. Klienti si zaspomínali na časy, keď boli malými deťmi, mladými devami a švárnymi mládencami.
Nasledujúce stretnutie dňa 12. augusta sa začalo pokojne. Postupne ako šiel čas, tak sa aj naši klienti schádzali. Všetkých som osobne privítala. Prvým aktom bola úprimná a milá gratulácia našim Zuzkám. Svorne sa všetci usadili za pripravený stôl s občerstvením. Aj oslávenkyne priniesli chutné koláče. Bolo ich niekoľko druhov. Z toho, čo som si všimla, každému veľmi chutili. Najprv nám naše Zuzky vraveli ako meniny slávili doma a postupne sa do rozprávania pustili aj ostatní. Povedali sme si čo máme nové, porozprávali sa o tom. Popri debate som na stoly nosila chutné obložené chlebíčky.
Tak ako to niekedy býva, človek si rád zaspomína. Aj teraz to nebolo inak. Pochopiteľne sa klienti vrátili spomienkami do minulosti. Vo svojej pamäti mysleli na predošlé časy. Spomínalo sa na to, ako vyzerala obec Rakovnica, ako vyzerali domy, kto v nich býval. Mnohé terajšie domy neboli ešte ani postavené, niektoré už zbúrali, iné zase prestavali. Zmenili sa a vyrástli aj ľudia v nich.
Malou čerešničkou bolo zistenie, že dvaja klienti boli blízkymi priateľmi. Ona mala 16 rokov a on 18 a ako jeden z mála chlapcov mal auto. Za ním dievčatá len tak leteli. Pri týchto spomienkach sa všetkým vyčaril úsmev na tvári.
Keď sa už naše stretnutie blížilo ku koncu, klienti si ešte dali voňavú kávičku a pobrali sa domov. Som veľmi rada, že ďalšia naša akcia mala pozitívny náboj, energiu, vitalitu. Klienti boli spokojní a šťastní aj z tohto posedenia.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).