a blízkeho okolia.
Po omši, sa tak ako býva zvykom, posvätil aj liečivý, čistý prameň. Verte, neverte, ale voda z prameňa je čistá, chutná i liečivá. Zbadali sme, že veľa ľudí si ju bralo do fliaš pre seba, ale aj pre susedov, známych.
Slávnostný ceremoniál bol ukončený podávaním guľášu. V horskom prostredí chutil mimoriadne. Ušlo sa všetkým. Najstaršou účastníčkou púte bola vyše 90 – ročná pani Zuzana Koltášová. Je to ešte pomerne čiperná, samostatná žena a hlboko veriaca. Na fotografii je jej detailný záber.
Ešte malá spomienka. Pri kostolíku sme napočítali vyše 20 áut. Podľa toho môžeme povedať, že je to už modernejšia púť. V dávnejšej minulosti to boli svojrázne púte, vyslovene spojené s chodením. Putovalo sa z mnohých dedín až ku kostolu svätej Márie Magdalény. Počas púte sa niesli sväté symboly a spievali sa nábožné piesne. Malo to úžasné, jedinečné čaro.
Text a foto: Dr. Sabo
{gallery}obsah/rakovnica/put{/gallery}
VIAC FOTOGRAFIÍ T U !
{jcomments on}
piatok, 27 júl 2012 18:44
Tradícia púte ku kostolíku svätej Márie Magdalény spája katolíkov s ľuďmi rôzneho vierovyznania Doporučený
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Nedeľa 22. júla 2012 na Magdalénu je už po stáročia spojená s cirkevnou púťou ku starobylému kostolíku svätej Márie Magdalény v Rakovnici.
Je to úžasná tradícia. Spája katolíkov, ale aj ostatných pútnikov, návštevníkov pod Tureckou. V dopoludňajších hodinách (v posledných rokoch približne o 10,00 hod.) sa uskutočňuje svätá omša. Súčasťou omše je aj svätá spoveď.
Kostolík je zvnútra malý, a preto sa omša realizuje pri vchode do kostolíka. Je to nádherný akt, dá sa povedať, pod šírym nebom. Tohto roku sa na púti zúčastnilo temer sto ľudí. Boli to občania z Rakovnice
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a