Naša ZO počtom členov nie je veľká, ale v našej obci žije mnoho občanov, ktorých predkovia boli priamymi účastníkmi odboja. Preto budeme veľmi radi ak sa nám podarí rozšíriť naše rady práve o nich, ale rovnako privítame medzi nami aj ostatných spoluobčanov rovnakého zmýšľania, ktorým nie je ľahostajný odkaz SNP a pamiatka obetí II. svetovej vojny.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je občianskym združením pôsobiacim na území Slovenskej republiky na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, Združuje občanov SR a účastníkov boja za národné oslobodenie a proti fašizmu, za demokraciu a sociálnu spravodlivosť, ktorí súhlasia s jeho pôsobením, poslaním a cieľmi, programovým zameraním a ustanoveniami Stanov SZPB.
Hlavným poslaním Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov je:
presadzovať demokratický a humánny odkaz národnooslobodzovacieho boja začatý štúrovcami, ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním, v súlade s princípmi obsiahnutými v Charte ľudských práv a Ústave SR.
odsudzovať a odmietať všetky pokusy o znevažovanie SNP a skresľovanie výsledkov druhej svetovej vojny, pokusy o rehabilitáciu ľudáckeho režimu na Slovensku a glorifikáciu jeho vedúcich činiteľov, dbať o to, aby história boja proti fašizmu a za národné oslobodenie bola vysvetľovaná pravdivo.
verejne vystupovať proti extrémnym silám propagujúcim násilie, odmietať nacionalizmus, xenofóbiu, rasizmus, antisemitizmus, intoleranciu, aktivizujúce sa anarchistické, neoľudácke a neofašistické organizácie a naďalej sa usilovať o zachovanie mieru.
Dr. Jozef Sabo
Foto: autor
{jcomments on}

































Oblastná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave má v súčasnosti vyše 20 základných organizácií, ktoré pôsobia v jednotlivých obciach v okresoch Rožňava a Revúca. Jednou z nich je ZO SZPB v Rakovnici, ktorá má 11 členov. Predsedom základnej organizácie je Ing. Ondrej Lorko, tajomníkom Mgr. Ladislav Fábián.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a