ECAV Mgr. Peter Székely. Súčasťou osláv bola exkluzívna výstava všetkých Rakovnických obecných novín od prvého čísla až po tohtoročné.
Úvodná pieseň o dedinôčke i prednes básne navodili dobrú atmosféru. Moderovanie Mgr. Katky Birkovej dodalo programu dynamiku, živosť. Slávnostný príhovor starostu obce Ľubomíra Leštáka motivoval do ďalšej činnosti. Bol podnetom k spolupatričnosti a hrdosti na rozkvitajúcu sa obec. V oficiálnej časti bola udelená Cena starostu obce šéfredaktorovi Rakovnických obecných novín Dr. Mgr. Jozefovi Sabovi, CSc. pri príležitosti 15. výročia vydávania RON. Cenu osobne odovzdal starosta obce.
Šéfredaktor poďakoval za ocenenie. Zdôraznil, že cena patrí celému kolektívu tvorcov, lebo je to spoločné dielo. Poďakoval bývalému starostovi Viliamovi Koltášovi, vtedajším poslancom OZ, ktorí v roku 2000 schválili vydávanie novín, ako aj prvému technickému redaktorovi Ing. Ondrejovi Lorkovi. Stručne povedal o tom, kto a ako sa podieľa na tvorbe novín. Zvlášť poďakoval všetkým prispievateľom. Ocenil občanov, ich snahu o skrášlenie a zveľaďovanie obce, pomoc a podporu pri vydávaní novín. Prejavil osobnú hrdosť na príslušnosť k obci a ochotu pokračovať v započatom diele a aj takto šíriť dobré meno obce.
Po oficialitách nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpila folklórna skupina Stromíš z Vlachova a folklórna skupina z Gočova. Vystúpenia boli pestré, spojené s hudbou, piesňami, tancom. Občanom blízke piesne, tance, hudba i kroje pripomenuli vzájomnú spolupatričnosť.
Po ukončení kultúrneho programu moderátorka pozvala všetkých do parku, kde sa podávali tradičné gemerské jedlá. Gemerské guľky pripravil náš stacionár, pirohy uvarili ženičky z Gočova, rekenský guláš ukuchtil majster kuchár M. Hlaváč. O dobrú náladu sa postaral DJ Matty.
Medzistupňom sobotňajších osláv bola tombola. Do tomboly, ktorá je u nás obľúbená, prispelo viac ako 20 darcov. Pekných a hodnotných cien bolo neúrekom. Každá získaná cena potešila a stupňovala dobrú náladu.
Druhý deň, v nedeľu, sa konala v dopoludňajších hodinách Svätá omša v kostole svätej Márie Magdalény. I keď doobeda počasie nebolo ideálne, lebo pršalo, aj tak sa na bohoslužbe zhromaždilo viac ako 40 ľudí.
V popoludňajších hodinách bol zorganizovaný futbalový turnaj, memoriál J. Hlaváča a J. Kožára. O občerstvenie a guláš bolo postarané. Futbalisti i fanúšikovia si prišli na svoje.
Pár slov venujeme aj počasiu. To, k tomu čo bolo, patrilo. Počas oboch dní bolo zvláštne. Prvý deň celý čas bolo pekne, slnečno a teplo. Druhý deň doobeda pršalo a po skončení bohoslužby sa vyjasnilo. V priebehu turnaja slnečno a horúco.
Dni obce sa vydarili. Možno mimoriadna účasť občanov bola i vďaka tomu, že to bolo v lete a nie v jeseni. Za úspešné, radostné, veselé a milé dni obce patrí veľké poďakovanie všetkým, ktorí sa na organizovaní podieľali i sponzorom. Vďaka ním všetko klapalo a bolo ako sa hovorí OK.
-sa-
FOTOGALÉRIA Z DNÍ OBCE RAKOVNICA

































Kresťanskou patrónkou Rakovnice je svätá Mária Magdaléna. Na jej počesť sa každoročne v júli koná svätá omša v kostolíku, pomenovanom po nej, pod Tureckou na púťovom mieste katolíckych veriacich. Miestna časť, v ktorej sa kostolík nachádza je ľudovo nazývaná ako Magdolna alebo Iváďo. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a