Kresťanskou patrónkou Rakovnice je svätá Mária Magdaléna. Na jej počesť sa každoročne v júli koná svätá omša v kostolíku, pomenovanom po nej, pod Tureckou na púťovom mieste katolíckych veriacich. Miestna časť, v ktorej sa kostolík nachádza je ľudovo nazývaná ako Magdolna alebo Iváďo. ECAV Mgr. Peter Székely. Súčasťou osláv bola exkluzívna výstava všetkých Rakovnických obecných novín od prvého čísla až po tohtoročné.
Úvodná pieseň o dedinôčke i prednes básne navodili dobrú atmosféru. Moderovanie Mgr. Katky Birkovej dodalo programu dynamiku, živosť. Slávnostný príhovor starostu obce Ľubomíra Leštáka motivoval do ďalšej činnosti. Bol podnetom k spolupatričnosti a hrdosti na rozkvitajúcu sa obec. V oficiálnej časti bola udelená Cena starostu obce šéfredaktorovi Rakovnických obecných novín Dr. Mgr. Jozefovi Sabovi, CSc. pri príležitosti 15. výročia vydávania RON. Cenu osobne odovzdal starosta obce.
Šéfredaktor poďakoval za ocenenie. Zdôraznil, že cena patrí celému kolektívu tvorcov, lebo je to spoločné dielo. Poďakoval bývalému starostovi Viliamovi Koltášovi, vtedajším poslancom OZ, ktorí v roku 2000 schválili vydávanie novín, ako aj prvému technickému redaktorovi Ing. Ondrejovi Lorkovi. Stručne povedal o tom, kto a ako sa podieľa na tvorbe novín. Zvlášť poďakoval všetkým prispievateľom. Ocenil občanov, ich snahu o skrášlenie a zveľaďovanie obce, pomoc a podporu pri vydávaní novín. Prejavil osobnú hrdosť na príslušnosť k obci a ochotu pokračovať v započatom diele a aj takto šíriť dobré meno obce.
Po oficialitách nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpila folklórna skupina Stromíš z Vlachova a folklórna skupina z Gočova. Vystúpenia boli pestré, spojené s hudbou, piesňami, tancom. Občanom blízke piesne, tance, hudba i kroje pripomenuli vzájomnú spolupatričnosť.
Po ukončení kultúrneho programu moderátorka pozvala všetkých do parku, kde sa podávali tradičné gemerské jedlá. Gemerské guľky pripravil náš stacionár, pirohy uvarili ženičky z Gočova, rekenský guláš ukuchtil majster kuchár M. Hlaváč. O dobrú náladu sa postaral DJ Matty.
Medzistupňom sobotňajších osláv bola tombola. Do tomboly, ktorá je u nás obľúbená, prispelo viac ako 20 darcov. Pekných a hodnotných cien bolo neúrekom. Každá získaná cena potešila a stupňovala dobrú náladu.
Druhý deň, v nedeľu, sa konala v dopoludňajších hodinách Svätá omša v kostole svätej Márie Magdalény. I keď doobeda počasie nebolo ideálne, lebo pršalo, aj tak sa na bohoslužbe zhromaždilo viac ako 40 ľudí.
V popoludňajších hodinách bol zorganizovaný futbalový turnaj, memoriál J. Hlaváča a J. Kožára. O občerstvenie a guláš bolo postarané. Futbalisti i fanúšikovia si prišli na svoje.
Pár slov venujeme aj počasiu. To, k tomu čo bolo, patrilo. Počas oboch dní bolo zvláštne. Prvý deň celý čas bolo pekne, slnečno a teplo. Druhý deň doobeda pršalo a po skončení bohoslužby sa vyjasnilo. V priebehu turnaja slnečno a horúco.
Dni obce sa vydarili. Možno mimoriadna účasť občanov bola i vďaka tomu, že to bolo v lete a nie v jeseni. Za úspešné, radostné, veselé a milé dni obce patrí veľké poďakovanie všetkým, ktorí sa na organizovaní podieľali i sponzorom. Vďaka ním všetko klapalo a bolo ako sa hovorí OK.
-sa-
FOTOGALÉRIA Z DNÍ OBCE RAKOVNICA
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.