Preto som veľmi rád, že spoločne s poslancami zastupiteľstva a zamestnancami mesta sa nám v uplynulom roku podarilo zrealizovať projekty, ktoré prispeli k vytváraniu lepších životných podmienok a spokojnejšieho života pre každého z nás. Zrekonštruovali sme malý letný bazén, zmodernizovali sme učebne na základnej škole I. B. Zocha, revitalizovali sme bežeckú dráhu na Hviezdoslavovej ulici, obnovili sme detské dopravné ihrisko. Etapovite opravujeme oporné múry na prítoku Zdychava a podľa finančných možností postupne opravujeme chodníky a cesty. Samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na úplne novú cestu cez mesto, ktorú sme v spolupráci s VÚC BBSK a vládou SR už úspešne zrealizovali.
Počas roka sme získali množstvo ocenení, z ktorých spomeniem napríklad pre mňa osobne asi najvýznamnejšie – ihrisko Žihadielko, cez ktoré sme sa ako občania dokázali spojiť pre dobrú vec a neverím, že náš počet hlasovaní niekto ešte niekedy na Slovensku prekoná. Ďalej to bolo prestížne ocenenie pre mesto Revúca otvorená samospráva 2019, Najkrajší kalendár Slovenska 2019 – 2. miesto nástenný kalendár Revúca v tvorbe Vincenta Blanára, zvláštna cena A.T.I.C. ČR v kategórii Turistická informácia roku 2019. Máme novú a veľmi peknú mobilnú aplikáciu – Turistický sprievodca mestom Revúca a v súťaži NAJ mesto a obec Slovenska sme sa umiestnili na 25. mieste.
Rok 2019 bol aj v Revúcej rokom bohatým na mnohé udalosti, na spoločenské a kultúrne podujatia, bol rokom, v ktorom sa darilo našim športovcom aj našim školám. Máme juniorskú majsterku Európy a tretiu vicemajsterku sveta v body fitnes. Naši volejbalisti s ich postupom do extraligy, či zatiaľ tretia priečka futbalistov v piatej lige, množstvo medailí z biatlonu, kickboxu, nohejbalu, úspechy našich atlétov a rôzne menšie či väčšie ocenenia nám dodávajú energiu a vedomie, že sa nám darí a sme na nich hrdí.
Rozvojové aktivity realizujeme s cieľom pomôcť mestu v jeho napredovaní, zvyšovaní jeho príťažlivosti pre návštevníkov, ale aj s cieľom spríjemniť Vám život v ňom. A preto ma veľmi teší, že na sklonku roka môžeme vítať ďalšie mimoriadne pozitívne správy v podobe prípravy architektonickej štúdie hokejovej a športovej haly, ako aj znovuoživenia projektu revitalizácie vnútrobloku sídlisko Stred.
V závere by som sa chcel poďakovať občanom, organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, zamestnancom štátnej správy, zdravotníckym zariadeniam, podnikateľským subjektom, športovým klubom a všetkým tým, ktorí sa svojou prácou a spoločnými silami podieľajú na zveľaďovaní nášho mesta a prispievajú tak k jeho rozvoju. Osobitne ďakujem poslancom, ktorí podporili dobré myšlienky a nápady a kolegom na úrade, ktorí aktívne prispievajú k pozitívnym zmenám v našom meste.
Nový rok nie je len o zozname novoročných predsavzatí, ale aj začiatkom nových rozvojových plánov, ktoré, pevne verím, spravia z nášho mesta modernejšie, bezpečnejšie i krajšie miesto pre život. Sme síce malé mesto, ale máme naštartované veľké projekty, ktoré nám budú slúžiť pri rôznych kultúrno-spoločenských a športových aktivitách.
Milí Revúčania, do nového roka Vám prajem hlavne úspešný vstup a pevné zdravie, ktoré je potrebné na Vašej ceste vpred. Verím, že nie všetko je také čierne ako to na sociálnych sieťach vyzerá a že stále sú medzi nami ľudia, ktorí v našom meste Revúca chcú žiť a pomáhať pri rozvoji, a preto prajem nášmu mestu rozkvet a prosperitu. Želám Vám dobré medziľudské vzťahy, ale aj veľa odvahy a nových nádejí, nech novoročná radosť a pohoda vládnu vo Vašich rodinách po celý rok. Nech je nový rok pre Vás štedrý aj na lásku, úspechy, nech pominú nedorozumenia a zavládne dobro v každom z Vás.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.