Revúca (274)
Podradené kategórie
Poetické predstavenie Smrť Jánošíkova: Nadčasový odkaz slobody v revúckom Art parku
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko Revúca vás srdečne pozýva na výnimočné poetické predstavenie Smrť Jánošíkova. Týmto podujatím si pripomenieme tvorbu nášho regionálneho rodáka Jána Bottu z Vyšného Skálnika pri príležitosti 145. výročia jeho úmrtia.
-
Kedy: Piatok 28. augusta 2026 o 19:00
-
Kde: Art park, Revúca
Kultúrna nádielka od jari až do leta z revúckeho MsKS
Napísal(a) J. Genčanský
Aby ani návštevníci našej webovej stránky nezmeškali nič podstatné, čo sa deje v Revúcej, z tamojšieho Mestského kultúrneho strediska nám poskytli informáciu o tom, čo počas jarných dní pripravili v tomto zariadení. Je už len na vás, čo si v marci z jarného kultúrneho balíčka pre seba, či najbližších vyberiete. V tomto príspevku nájdete program až do tohtoročného letného obdobia.
JARNÝ KULTÚRNY BALÍČEK
* * * * * * * * * * * * * * * *
15. marca 2026 | 18.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
ZLATÁ BAŇA
Pozývame vás do divadla na komédiu Reneho Freunda, ktorá sa odohráva v atraktívnom prostredí súkromnej kliniky plastickej chirurgie. Hra kladie aktuálne otázky, napríklad Čo všetko sú ľudia ochotní podstúpiť za peniaze? Účinkujú: Andrea Karnasová, Andrea Profantová, Peter Sklár, Marián Labuda ml. Réžia: Juraj Bielik.
Gemer si pripomenul 81. výročie oslobodenia spod fašizmu
Napísal(a) MG od
V januári si na Gemeri už 81 rokov pripomíname oslobodzovacie boje, ktoré navždy zostanú zapísané v novodobej histórii aj tohto nášho regiónu. Tak tomu aj dnes boli najmä väčšie obce svedkami kladenia vencov bojovníkom padlým v II. svetovej vojne za našu slobodu. Z rôznych zdrojov sme zaznamenali slávnostné zhromaždenia nielen vo veľkých mestách Gemera, ale aj z menších obcí, z ktorých niekoľko v príspevku pripomíname.
Revúca – Vo štvrtok 22. januára 2026 si na Námestí slobody za účasti širokej verejnosti, členov Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta v Revúcej a v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej pripomenuli 81. výročie oslobodenia mesta Revúca. Sloboda do mesta Revúca prišla 25. januára 1945. Z historických prameňov vieme, že víťazné vojská vstúpili do mesta ráno o siedmej hodine.
Výstava revúckych amatérskych fotografov oslavuje desiaty ročník
Napísal(a) MG od, ai
REVÚCA 10. decembra 2025 – Vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Revúcej bola 10. decembra t. r. slávnostne otvorená výstava prác miestnych amatérskych fotografov pod názvom "Revúcka fotografia 2025“. Tento ročník je už desiatym v poradí, čo potvrdzuje neutíchajúci záujem o fotografiu a lokálne umenie v regióne.
Na vernisáži sa zišlo množstvo milovníkov umenia, aby si ako prví prezreli pestrú mozaiku zachytených momentov, krajiniek a detailov z objektívov revúckych autorov. Atmosféra bola príjemná a návštevníci mali možnosť priamo diskutovať s prítomnými fotografmi o ich dielach a inšpirácii.
Niekoľko fotografií Petra Pobočeka z otvorenia zachytáva slávnostnú náladu a prvé reakcie návštevníkov.
Obrázky z Gemerskej podkovičky 2025 v Revúcej, ktorá detským prejavom chytila za srdcia starších
Napísal(a) MG od
Plagáty v regióne Gemera-Malohontu, najmä v Revúcej, si dali záležať trefnou pozvánkou na nadchádzajúci detský folklórny festival Gemerská podkovička, ktorú po 15. raz usporiadalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej dňa 7. novembra 2025. Dom kultúry v Revúcej sa rozospieval a roztancoval detskými folklórnymi súbormi, a to: Čížiček z Tisovca, Hájiček z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Mladosť z Klenovca a Zrkadielko z Hnúšte. Zaplnená sála privítala tiež detský súbor Matičiarik z Banskej Bystrice, ktorý bol hosťom podujatia. Môžeme povedať, že to bolo naozaj zaujímavé predstavenie, kde sa detské súbory predstavili tým, čo najnovšie nacvičili pre toto vystúpenie. Zazneli krásne ľudové piesne z rôznych kútov Gemera-Malohontu, ale tiež náročné cifrovačky mladých tanečníkov a tanečníc. Najmä také, ktoré charakterizujú ten-ktorý región spolu s ľudovými krojmi.
Detský folklórny festival Gemerská podkovička po pätnástykrát v Revúcej
Napísal(a) MsKS Revúca
Divadelná sála Domu kultúry v Revúcej bude v piatok 7. novembra 2025 miestom 15. ročníka detského folklórneho festivalu v regióne Gemer-Malohont známeho ako Gemerská podkovička. Jeho organizátormi sú Gemersko malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Revúca. V hlavnom večernom programe od 17:00 hodine sa účastníkom festivalu predstaví šesť detských folklórnych súborov z regiónu – Lykovček z Revúcej, Hájiček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, Mladosť z Klenovca, Čížiček z Tisovca. Špeciálnym účastníkom bude Matičiarik z Banskej Bystrice.
Predpoludním sú naplánované sprievodné aktivity – tvorivé dielne pre deti a vedúcich súborov, oboznamovanie sa s tradičným tancom, spevom, krojmi a zvykmi regiónu. Tentoraz to bude výstava ábelovských krojov zo zbierky Gréty Ivaničovej, ktorá návštevníkom priblíži bohatstvo tradičného ľudového odevu z obce Ábelová.
Mestské kultúrne stredisko Revúca Vás pozýva na pestrú sériu podujatí až do konca tohto roka – od workshopov maľovania cez koncerty až po divadlá, výstavy a vianočné trhy...
Najbližšie:
11.10. – Zážitkové maľovanie „POST-IMPRESIONIZMUS“ s akad. maliarom Štefanom Galvánkom
17.10. – Koncert gitarového kvarteta VIBRANS (ZUŠ Rožňava)
22.10. – Neskoro večer s Petrom Marcinom a hosťami
30.10. – ZAHRAJKO A MYŠKA ELIŠKA – veselé popoludnie so Zahrajkom, plné hudby a zábavy
Príležitosť na aktívny oddych v Art Parku v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko Revúca v spolupráci s gemerským umeleckým inštitútom GemArt pozývajú na aktívny oddych v Art Parku
Už tento víkend začíname napĺňať skultivovaný malý park pred domom kultúry relaxačnými aktivitami, ktoré by mohli zaujať aj vás...
· štvrtok 3. júla od 16. do 19. hodiny si môžete vyskúšať maľovanie hlinou
Že ste o tom ešte nepočuli? To je dôvod na návštevu! Tvorivé aktivity s hlinou bude viesť Johanka Johanidesová so svojimi deťmi, ktorá sa prisťahovala a žije v Brdárke.
· piatok 4. júla od 20.00 hodiny budeme hrať skvelú hudbu ku káve
Naše deti nepotrebujú drahé darčeky ani výlety do cudzích miest...
Venujme im to, čo je pre ne najcennejšie – náš čas a pozornosť!
Vezmite svoje deti za ruku a buďte (s) nimi
na celomestskom podujatí
DEŇ DETÍ V REVÚCEJ
v nedeľu 1. júna 2025 na ihrisku ZŠ Hviezdoslavova od 10.00 do 15.00 hod.
Pozvanie do Revúcej na zaujímavé kultúrne podujatia týždňa
Napísal(a) J. Genčanský
Z Revúcej nás informovali o nadchádzajúcich podnetných kultúrnych podujatiach, ktorých miestom bude Mestský dom kultúry v Revúcej. Prvé z nich začína už v utorok 29. apríla 2025 a patriť bude oceňovanej výtvarníčke Kataríne Molnárovej (na obrázku). Autorka vystaví na nej tri desiatky kvetinových obrazov vyhotovených olejovou maľbou, ktoré sú nabité pozitívnou energiou pre dobrý začiatok nového leta. Vernisáž výstavy (s prekvapením), ktorá má názov Rozkvitnuté spomienky bude v utorok 29. apríla 2025 o 17-ej hodine. Výstava bude prístupná každý pracovný deň od 8.00 do 16.00 a vždy počas aktivít v Dome kultúry.
Ďalšie podujatia budú patriť milovníkom divadla, najprv prehliadke amatérskych divadelných súborov z celého kraja, už tradičnej Zochovej divadelnej Revúcej. Diváci ju budú môcť sledovať od utorka 29. apríla do štvrtka 1. mája 2025 v MsDK v Revúcej. Pre verejnosť je vstup na všetky podujatia voľný. Vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové
Viac...
V Revúcej sa predstaví jubilujúci Folklórny súbor Železiar i Divadlo Astorka s Kartónovým oteckom
Napísal(a) J. Genčanský
Pozývame Vás na predstavenia v divadelnej sále Mestského domu kultúry v Revúcej, ktorá má 352 miest.
Už sobota 12. apríla 2025 o 18.00 bude vyhradená Folklórnemu súboru Železiar, ktorý spolu s vami oslávi šesťdesiat rokov. Predstaví sa aj revúcky Detský folklórny súbor Lykovček. Vstupenky v hodnote 10.- a 7.- eur si zakúpite v MsKS, alebo na https://www.msksrevuca.sk/akcia/1457.
* * *
streda 7. mája 2025 | 19.00
DIVADLO ASTORKA KORZO 90 *
István Tasnádi – KARTÓNOVÝ OTECKO
Pozývame Vás na posledné kultúrne podujatie, ktoré pre Vás v tomto roku organizujeme v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Vážení partneri, priatelia, priaznivci kultúry v Revúcej, pozývame Vás na posledné kultúrne podujatie, ktoré pre Vás v tomto roku organizujeme:
nedeľa 22. decembra 2024 | 14.00 | Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona
PRÍCHOD BETLEHEMSKÉHO SVETLA DO REVÚCEJ
Mesto Revúca, rímskokatolícka cirkev a evanjelická cirkev pozývajú na ekumenickú slávnosť príchodu Betlehemského svetla, ktoré do mesta opäť prinesie vedúca bývalého skautského oddielu Skalka, pani Mária Sviežená s rodinou...
Dvadsaťročnica tanečného štúdia Happy Dance z Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
ŠŤASTNÉ A TANEČNÉ!
Podľa prvej známej fotografie, začal tanečný klub Happy Dance v Revúcej oficiálne svoju činnosť prvým „Večerom tanca“, ktorý uviedli 17. marca 2005 v divadelnej sále MsKS. Avšak stretávať sa mladí nadšenci tanca začali už na jeseň 2004, potom pod vedením trénera Júliusa Schvarcza celú zimu poctivo trénovali, aby sa na jar oficiálne predstavili v samostatnom programe.
Na prvej fotografii (z knihy D. Dubovského „Pamätnica mesta Revúca“, 2007) sú prví tanečníci (zľava hore) Zuzana Nagypálová, Erik Alexa, Kinga Kereková, Richard Nagypál, Patrik Chlebák, Radka Ormisová, Zuzana Kováčová, Ján Dušák, Katarína Kočárová a Ján Lacjak ml. Všetky ďalšie fotografie sú už zo slávnostného večera, ktorý Tanečné štúdio Happy Dance pripravilo na 20. výročie svojho fungovania vo štvrtok 12. decembra 2024 v divadelnej sále MsDK v Revúcej.
Vo výstavnej sieni Mestského domu kultúry v Revúce otvorili 10. decembra 2024 najtradičnejšiu z revúckych tradičných výstav v rámci celomesačného programu Advent 2024 v Revúcej. "Revúcki amatérski fotografi priniesli so svojimi fotografickými dielami aj vlastnú „kožu na trh“ len preto, aby potešili oko návštevníka," napísal na facebookovej stránke pán Juraj Genčanský pri otvorení výstavy, ktorej dali názov Revúcka fotografia 2024 a pokračoval takto: "Fotografia. Čas by bol bez nej ochudobnený minimálne o jeden rozmer svojho obrazu. Bola by len prítomnosť; minulosť by sa stratila v nedohľadne. V tom je prapôvodný zmysel fotografie – zastaviť čas, v zlomku sekundy mu nastaviť zrkadlo. Dozaista však môže byť aj ušľachtilou zábavou. To je bonus, ktorý dáva fotografia všetkým svojim vyznávačom k dokumentárnej a výtvarnej hodnote obrazu. Takto chápeme fotografiu aj my..."
V S E P T E M B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Július Nosko – 40. výročie úmrtia
5. september - Július Nosko (8.6.1907 Tisovec – 5.9.1986 Praha) – dôstojník, generál.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Po vojne bol náčelníkom na Vysokom vojenskom učilišti, potom na Vojenskej akadémii v Prahe. V r. 1953 bol prepustený z armády a vrátil sa k svojmu pôvodnému povolaniu poľnohospodára-zootechnika a býval v Dobřanoch. Je autorom prác Vojaci v Slovenskom národnom povstaní, Takto bojovala povstalecká armáda. Za účasť v boji proti fašizmu a celoživotné dielo mu boli udelené viaceré vysoké vyznamenania. Na jeho rodnom dome je umiestená pamätná tabuľa. - MM-
Jozef Viktor Schwartz – 45. výročie úmrtia
12. september - Jozef Viktor Schwartz (19.3.1925 Banská Bystrica – 12.9.1981 Lenartovce, pochovaný v Rimavskej Sobote) – spisovateľ, lekár
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok Návraty z neskutočna (1984) a kniha poviedok s biografickými prvkami Pohľad zhora (1985). Obe diela vznikli v prostredí Gemera-Malohontu. - MM-
Vojtech Benický – 55. výročie úmrtia
17. september - Vojtech Benický (12.5.1907 Pavčina Lehota – 17.9.1971 Pavčina Lehota) – speleológ, múzejník.
Priekopník slovenského jaskyniarstva, fotograf, publicista a speleologický organizátor. Spoluzakladateľ jaskyniarskeho zboru KSTL a Slovenskej speleologickej spoločnosti, dlhoročný tajomník speleologickej odbočky Slovenskej geografickej spoločnosti SAV. V r. 1931 – 1939 bol správcom jaskyne Domica, neskoršie Belianskej jaskyne a riaditeľom Múzea Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Podieľal sa na výskume Dobšinskej ľadovej jaskyne, jaskyne Milada (Silická Brezová) a Kečovskej jaskyne. Okrem reprezentačných speleologických publikácií Slovenské jaskyne (1950), Domica, jaskyňa pravekých tajov (1953),Výlet do Demänovských jaskýň (1956), Demänovské jaskyne (1961), napísal okolo 280 odborných a popularizačných článkov, správ a recenzií. Bol redaktorom časopisu Krásy Slovenska a v r. 1956 – 1971 zakladateľom a redaktorom zborníka Slovenský kras. - MM-
Samuel Takáč – 45. výročie úmrtia
21. september - Samuel Takáč (6.3.1911 Tisovec – 21.9.1981 Bratislava) – verejný činiteľ, politik, elektrotechnický inžinier.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. - MM-
Michal Miloslav Hodža – 215. výročie narodenia
22. september - Michal Miloslav Hodža (22.9.1811 Rakša – 26.3.1870 Tešín, Poľsko) – národný buditeľ, ev. kňaz, prozaik, básnik, jazykovedec.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch. - MM-
Milan Podrimavský – 15. výročie úmrtia
24. september - Milan Podrimavský – (8. 11. 1943, Teplý Vrch – 24. 9. 2011, Bratislava) – historik, vedecký pracovník Historického ústavu SAV.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín. - MM-
Bruno Hojda – 125. výročie narodenia
24. september - Bruno Hojda (24.9.1901 Orlová – 28.11.1970 Košice) – stavebný inžinier. Študoval na VUT v Brne.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce. - MM-
Miroslav Rovný – 105. výročie narodenia
25. september - Miroslav Rovný (25.9.1921 Rožňava – 17.12.1991 Bratislava) – vysokoškolský pedagóg, všestranný športovec, tréner.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – Volejbal, Športové hry, Pohybové hry, Hry na voľný čas. V areáli FTVŠ UK v Lafranconi bola dňa 10.2.2006 slávnostne otvorená nová športová hala, ktorá bola pomenovaná jeho menom. V roku 2019 bol Slovenskou volejbalovou federáciou uvedený do Siene slávy slovenského volejbalu. - MM-
Andrej Rolík – 130. výročie narodenia
25. september - Andrej Rolík (25. 9. 1896 Brdárka – 6. 12. 1981 Akron, Ohio USA) – činovník v krajanskom hnutí, básnik, publicista.
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia. - MM-
Mária Basilidesová – 80. výročie úmrtia
26. september - Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka. V roku 1911 získala diplom sólovej speváčky na Hudobnej akadémii v Budapešti.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. V Jelšave sa zachoval jej rodný dom. Výročie jej narodenia si pripomenuli v Jelšave 11.11.2016 podujatím Spomienka na Basilides a jej pamiatku pripomína i plastika, ktorú inštalovali pred budovou múzea. Rodičia a súrodenci sú pochovaní v Jelšave. - MM-
Eva Krajčiová – 95. výročie narodenia
27. september - Eva Krajčiová (27.9.1931 Rožňava – 14.8.1982 Rožňava) – knihovníčka, archivárka. Študovala v Rožňave na meštianskej a pedagogickej škole.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru. - MM-
Ján Breuer – 140. výročie narodenia
28. september - Ján Breuer (28. 9. 1886 Brzotín – 21.3.1950 Banská Bystrica) – osvetový pracovník, učiteľ.
Študoval v Dobšinej a na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Pôsobil v Hrlici, v rokoch 1909 – 1937 v Hrachove pri Rimavskej Sobote, kde založil a viedol ľudovú hospodársku školu. Bol propagátorom nových foriem hospodárenia, ovocinárstva a včelárstva, o čom publikoval najmä v časopise Gemer-Malohont. Bol členom Spolku ev. a. v. učiteľov malohontských, členom Zemského učiteľského spolku župy Gemer-malohontskej a od 1931 ústredným tajomníkom Slovenskej evanjelickej jednoty. - MM-
Lívius Maderspach – 105. výročie úmrtia
29. september - Lívius Maderspach (1.2.1840 Rusca Montana, Rumunsko – 29.9.1921 Rákospalota, Maďarsko) – banský inžinier.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov. - MM-
Július Botto – 100. výročie úmrtia
29. september - Július Botto (24.7.1848 Rozložná – 29.9.1926 Revúca) – pedagóg, advokát, historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce Slováci, vývin ich národného povedomia, Krátka história Slovákov, Dejiny Matice slovenskej a i. V Rozložnej má zriadený Pamätný dom s literárnou expozíciou, na fasáde bývalej ev. fary je umiestnená jeho pamätná tabuľa. Pred druhou budovou gymnázia v Revúcej má umiestnený pomník s jeho bustou. - MM-
Václav Vraný – 175. výročie narodenia
30. september - Václav Vraný (30.9.1851 Chvaletice, ČR – 8.9.1929 Tisovec) – botanik, múzejník, učiteľ, kultúrny pracovník.
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930). - MM-