Revúca (269)
Podradené kategórie
Detský folklórny festival Gemerská podkovička po pätnástykrát v Revúcej
Napísal(a) MsKS Revúca
Divadelná sála Domu kultúry v Revúcej bude v piatok 7. novembra 2025 miestom 15. ročníka detského folklórneho festivalu v regióne Gemer-Malohont známeho ako Gemerská podkovička. Jeho organizátormi sú Gemersko malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom Revúca. V hlavnom večernom programe od 17:00 hodine sa účastníkom festivalu predstaví šesť detských folklórnych súborov z regiónu – Lykovček z Revúcej, Hájiček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, Mladosť z Klenovca, Čížiček z Tisovca. Špeciálnym účastníkom bude Matičiarik z Banskej Bystrice.
Predpoludním sú naplánované sprievodné aktivity – tvorivé dielne pre deti a vedúcich súborov, oboznamovanie sa s tradičným tancom, spevom, krojmi a zvykmi regiónu. Tentoraz to bude výstava ábelovských krojov zo zbierky Gréty Ivaničovej, ktorá návštevníkom priblíži bohatstvo tradičného ľudového odevu z obce Ábelová.
Mestské kultúrne stredisko Revúca Vás pozýva na pestrú sériu podujatí až do konca tohto roka – od workshopov maľovania cez koncerty až po divadlá, výstavy a vianočné trhy...
Najbližšie:
11.10. – Zážitkové maľovanie „POST-IMPRESIONIZMUS“ s akad. maliarom Štefanom Galvánkom
17.10. – Koncert gitarového kvarteta VIBRANS (ZUŠ Rožňava)
22.10. – Neskoro večer s Petrom Marcinom a hosťami
30.10. – ZAHRAJKO A MYŠKA ELIŠKA – veselé popoludnie so Zahrajkom, plné hudby a zábavy
Príležitosť na aktívny oddych v Art Parku v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko Revúca v spolupráci s gemerským umeleckým inštitútom GemArt pozývajú na aktívny oddych v Art Parku
Už tento víkend začíname napĺňať skultivovaný malý park pred domom kultúry relaxačnými aktivitami, ktoré by mohli zaujať aj vás...
· štvrtok 3. júla od 16. do 19. hodiny si môžete vyskúšať maľovanie hlinou
Že ste o tom ešte nepočuli? To je dôvod na návštevu! Tvorivé aktivity s hlinou bude viesť Johanka Johanidesová so svojimi deťmi, ktorá sa prisťahovala a žije v Brdárke.
· piatok 4. júla od 20.00 hodiny budeme hrať skvelú hudbu ku káve
Pozvanie do Revúcej na zaujímavé kultúrne podujatia týždňa
Napísal(a) J. Genčanský
Z Revúcej nás informovali o nadchádzajúcich podnetných kultúrnych podujatiach, ktorých miestom bude Mestský dom kultúry v Revúcej. Prvé z nich začína už v utorok 29. apríla 2025 a patriť bude oceňovanej výtvarníčke Kataríne Molnárovej (na obrázku). Autorka vystaví na nej tri desiatky kvetinových obrazov vyhotovených olejovou maľbou, ktoré sú nabité pozitívnou energiou pre dobrý začiatok nového leta. Vernisáž výstavy (s prekvapením), ktorá má názov Rozkvitnuté spomienky bude v utorok 29. apríla 2025 o 17-ej hodine. Výstava bude prístupná každý pracovný deň od 8.00 do 16.00 a vždy počas aktivít v Dome kultúry.
Ďalšie podujatia budú patriť milovníkom divadla, najprv prehliadke amatérskych divadelných súborov z celého kraja, už tradičnej Zochovej divadelnej Revúcej. Diváci ju budú môcť sledovať od utorka 29. apríla do štvrtka 1. mája 2025 v MsDK v Revúcej. Pre verejnosť je vstup na všetky podujatia voľný. Vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové
V Revúcej sa predstaví jubilujúci Folklórny súbor Železiar i Divadlo Astorka s Kartónovým oteckom
Napísal(a) J. Genčanský
Pozývame Vás na predstavenia v divadelnej sále Mestského domu kultúry v Revúcej, ktorá má 352 miest.
Už sobota 12. apríla 2025 o 18.00 bude vyhradená Folklórnemu súboru Železiar, ktorý spolu s vami oslávi šesťdesiat rokov. Predstaví sa aj revúcky Detský folklórny súbor Lykovček. Vstupenky v hodnote 10.- a 7.- eur si zakúpite v MsKS, alebo na https://www.msksrevuca.sk/akcia/1457.
* * *
streda 7. mája 2025 | 19.00
DIVADLO ASTORKA KORZO 90 *
István Tasnádi – KARTÓNOVÝ OTECKO
Pozývame Vás na posledné kultúrne podujatie, ktoré pre Vás v tomto roku organizujeme v Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
Vážení partneri, priatelia, priaznivci kultúry v Revúcej, pozývame Vás na posledné kultúrne podujatie, ktoré pre Vás v tomto roku organizujeme:
nedeľa 22. decembra 2024 | 14.00 | Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona
PRÍCHOD BETLEHEMSKÉHO SVETLA DO REVÚCEJ
Mesto Revúca, rímskokatolícka cirkev a evanjelická cirkev pozývajú na ekumenickú slávnosť príchodu Betlehemského svetla, ktoré do mesta opäť prinesie vedúca bývalého skautského oddielu Skalka, pani Mária Sviežená s rodinou...
Dvadsaťročnica tanečného štúdia Happy Dance z Revúcej
Napísal(a) J. Genčanský
ŠŤASTNÉ A TANEČNÉ!
Podľa prvej známej fotografie, začal tanečný klub Happy Dance v Revúcej oficiálne svoju činnosť prvým „Večerom tanca“, ktorý uviedli 17. marca 2005 v divadelnej sále MsKS. Avšak stretávať sa mladí nadšenci tanca začali už na jeseň 2004, potom pod vedením trénera Júliusa Schvarcza celú zimu poctivo trénovali, aby sa na jar oficiálne predstavili v samostatnom programe.
Na prvej fotografii (z knihy D. Dubovského „Pamätnica mesta Revúca“, 2007) sú prví tanečníci (zľava hore) Zuzana Nagypálová, Erik Alexa, Kinga Kereková, Richard Nagypál, Patrik Chlebák, Radka Ormisová, Zuzana Kováčová, Ján Dušák, Katarína Kočárová a Ján Lacjak ml. Všetky ďalšie fotografie sú už zo slávnostného večera, ktorý Tanečné štúdio Happy Dance pripravilo na 20. výročie svojho fungovania vo štvrtok 12. decembra 2024 v divadelnej sále MsDK v Revúcej.
Vo výstavnej sieni Mestského domu kultúry v Revúce otvorili 10. decembra 2024 najtradičnejšiu z revúckych tradičných výstav v rámci celomesačného programu Advent 2024 v Revúcej. "Revúcki amatérski fotografi priniesli so svojimi fotografickými dielami aj vlastnú „kožu na trh“ len preto, aby potešili oko návštevníka," napísal na facebookovej stránke pán Juraj Genčanský pri otvorení výstavy, ktorej dali názov Revúcka fotografia 2024 a pokračoval takto: "Fotografia. Čas by bol bez nej ochudobnený minimálne o jeden rozmer svojho obrazu. Bola by len prítomnosť; minulosť by sa stratila v nedohľadne. V tom je prapôvodný zmysel fotografie – zastaviť čas, v zlomku sekundy mu nastaviť zrkadlo. Dozaista však môže byť aj ušľachtilou zábavou. To je bonus, ktorý dáva fotografia všetkým svojim vyznávačom k dokumentárnej a výtvarnej hodnote obrazu. Takto chápeme fotografiu aj my..."
Pokojné decembrové sviatky v Revúcej zaželali v programe Od jaseni do Krašúna spoločne s mladými i väčšími folkloristami
Napísal(a) MG od
Aký by to bol záver roka 2024 na strednom Gemeri, najmä v jeho okresnom meste Revúca, keby posledné dni tohto roka aktívne nevyužili folkloristi organizovaní nielen vo folklórnom súbore Lykovec. Starší folkloristi prijali medzi seba aj mladších členov organizovaných v detskom ľudovom súbore Lykovček na skutočný záverečný festival. Obidva spomínané súbory pripravili 7. decembra večer svojim verným priaznivcom v Dome kultúry v Revúcej zaujímavý program s názvom OD JASENI DO KRAŠÚNA. Bolo to jedno z mnohých podujatí, ktorého hlavným iniciátorom bolo Mesto Revúca v rámci celomesačného podujatia nazvanom Advent 2024, tak ako o tom informoval pripravený plagát obsahujúci aj iné možnosti ukončenia tohto roka.
Viac...
Virtuálna realita priblíži cestu na Mesiac zo slávneho sci-fi diela Hviezdoveda
Napísal(a) Z. Jóbová
Inšpiráciou pre vytvorenie virtuálnej cesty na Mesiac je prvé slovenské sci-fi dielo z pera revúckeho rodáka Gustáva Reussa. Virtuálna realita umožní návštevníkom vstúpiť do sveta fantázie, zároveň však nadviaže na silnú tému mesta Revúca v regióne Gemer, ktorou je práve literatúra a vesmír. Tieto prvky sú súčasťou turistickej ponuky regiónu vo viacerých podobách.
Dominantným motívom virtuálnej reality je prvý literárny popis pokusu človeka odpútať sa od Zeme a dosiahnuť hranice vesmíru. Virtuálna realita je zložená z modelov a predstáv z autorovho vysnívaného sveta, strojov a mechanizmov, ktoré sa pokúšal zostrojiť a cestovať na mesiac, ktorý túžil sám preskúmať.
Poznáme najlepších autorov v celoslovenskej súťaži CENA GUSTÁVA REUSSA 2024
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 1. novembra 2024 – Štvrtý ročník obnovenej súťaže Cena Gustáva Reussa sa skončil slávnostným vyhlásením výsledkov za účasti ocenených a členov hodnotiacej poroty v Revúcej. Dejiskom finále celoslovenskej literárnej súťaže autorov poviedok sci-fi a fantasy sa stala nová inštitúcia Litterra, charakterizujúca sa ako „priestor pre fantáziu“. Prihlásený rekordný počet autorov aj literárnych prác – 119 autorov so 130 poviedkami – hodnotila odborná porota zložená z profesionálov v žánri: Lucia Lackovičová, Róbert Kotian a Peter Michalík.
Na vyhlásenie výsledkov aktuálneho ročníka Ceny Gustáva Reussa organizátori pozvali všetkých súťažiacich autorov. Hoci prišla iba hŕstka z nich, spoločne sa mohli tešiť z ich spontánnej radosti po zisku niektorej z cien.
Ján Debnár je osobnosť, ktorej život a kariéra môžu byť inšpiráciou pre mnohých, najmä pre mladú generáciu. Narodil sa v roku 1934 v obci Jamník na Liptove, a jeho cesta od detstva poznačeného vojnou až po úspešného manažéra a verejne činného človeka je dôkazom húževnatosti, odhodlania a neustálej túžby napredovať.
Jeho vzťah k práci možno charakterizovať ako životné poslanie.
Práca pre neho nikdy nebola len prostriedkom na obživu, ale skôr výzvou na neustále zlepšovanie a inovácie. Po vyštudovaní textilnej priemyslovky venoval 35 rokov svojho profesionálneho života textilnému priemyslu v podniku Tatraľan, kde zohral kľúčovú úlohu pri modernizácii výroby a dosahovaní zisku. No práca pre neho neznamenala len osobný úspech, ale aj službu komunite. Zaslúžil sa o výstavbu kultúrnych, športových i školských zariadení, aj o bytovú výstavbu v meste Revúca.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej na sklonku októbra ponúka
Napísal(a) J. Genčanský
Na sklonku októbra Mestské kultúrne stredisko v Revúcej ponúka:
sobota 19. októbra 2024 | 10.00 | Námestie pred Kohútom v Revúcej
POVSTALECKÁ JESEŇ V GEMERI
Séria podujatí k 80. výročiu SNP v regióne Gemera-Malohontu vyvrcholí v sobotu ukážkou mobilizácie do Povstania.
pondelok 21. októbra 2024 | 18.00 | divadelná sála MsKS
DEVÄŤDESIAT ROKOV S VERŠAMI NA PERÁCH
Slávnostný gratulačný program pre jubilanta Jána Debnára
Pripomíname si v novembri 2025
Elena Várossová – 15. výročie úmrtia
9. november – Elena Várossová (8. 2. 1926 Rovňany – 9.11.2010 Bratislava) – filozofka, vedecko-výskumná pracovníčka.
Po ľudovej škole v Rovňa
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Dionýz Andráši – 190. výročie narodenia
18. november – Dionýz Andráši (Andrássy) (18.11.1835 Krásnohorské Podhradie – 23.2.1913 Palermo) – veľkostatkár, majiteľ krásnohorského panstva, zberateľ výtvarného umenia, mecén.
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
Karol Ruppeldt – 185. výročie narodenia
22. november – Karol Ruppeldt (22.11.1840 Partizánska Ľupča-Magurka – 18.8.1909 Liptovský Mikuláš) – zbormajster, hudobný skladateľ, učiteľ, ľudovýchovný pracovník, publicista.
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Juraj Daniel-Szabó – 35. výročie úmrtia
23. november – Juraj Daniel-Szabó (4.7.1919 Vyšná Slaná – 23.11.1990 Košice) – fyzik, univerzitný profesor.
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Oľga Textorisová – 145. výročie narodenia
23. november – Oľga Textorisová (23.11.1880 Revúca – 4.6.1938 Blatnica) – spisovateľka, učiteľka.
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Peter Madáč – 220. výročie úmrtia
24. november – Peter Madáč (28.2.1729 Veľká Poloma (teraz Gemerská Poloma) – 24.11.1805 Rimavská Sobota) – lekár, chemik, fyzik, odborný spisovateľ a publicista.
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Ján Ďurovič – 70. výročie úmrtia
26. november – Ján Ďurovič (30.8.1894 Lehota nad Rimavicou – 26.11.1955 Skalica) – literárny a cirkevný historik, redaktor, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár. -MM-
Ondrej Gálik – 210. výročie narodenia
28. november – Ondrej Gálik (28.11.1815 Brzotín – 18.6.1885 Košice) – svetobežník, cestovateľ, vojak.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Otakar Zikmunda – 95. výročie narodenia
28. november – Otakar Zikmunda (28.11.1930 Slavošovce – 17. 3. 2010 Praha) – meteorológ, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-
Bruno Hojda – 55. výročie úmrtia
28. november – Bruno Hojda (24. 9. 1901 Orlová – 28.11.1970 Košice) – stavebný inžinier.
Študoval na VUT v Brne. Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949-54 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom pôsobil na Trati družby, od r. 1956 v Inžinierskych stavbách v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády sa zúčastnil na výstavbe vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce. -MM-






























__________________________________________________