Táto súťaž podľa stránky Fandom.sk. bola označená za základnú školu súčasnej slovenskej fantastiky. Do súťaže prispievali aj takí autori ako Michal Hvorecký, Alexandra Pavelková, Zuzana Mojžišová, Miloš Janoušek či Gustáv Murín. Vtedy ani netušili, že o niekoľko rokov už nebudú posielať poviedky do súťaže, ale v obnovenom nultom ročníku sa stanú porotcami.
Do tohto ročníka sa podarilo organizátorom súťaže angažovať slovenských spisovateľov, etablovaných v tomto žánri, akými sú Zuzana Mojžišová, Alexandra Pavelková, Michal Hvorecký či Pavol Rankov a tiež knižného vydavateľa Petra Michalíka. Porotkyňa Zuzana Mojžišová si na svoje spisovateľské začiatky spomína takto: „Keď som v roku 1993 posielala do Ceny Gustáva Reussa svoju poviedku, netušila som, že toto rozhodnutie predznamená môj ďalší život.“ Táto súťaž má teda naozaj zmysel a potvrdzuje to aj tento príklad úspešnej autorky dnes už viac ako desiatky kníh.
Dobrú myšlienku vzkriesenia revúckej súťaže chváli aj ďalší úspešný spisovateľ Michal Hvorecký: „Žánrová súťaž fantastiky by sa na Slovensku zišla. Od roku 2002, žiaľ, Cenu Gustáva Reussa nič nenahradilo. Navyše, o fantasy a science-fiction je dnes oveľa väčší záujem ako vtedy,“ hovorí porotca súťaže Hvorecký, mimochodom tiež niekdajší účastník Ceny Gustáva Reussa.
Aj v tomto roku sa súťažilo v dvoch kategóriách. V prvej kategórii (15-25 rokov) súťažilo 34 poviedok, v druhej kategórii (25 a viac rokov) súťažilo 29 poviedok. O oceneniach sa všetci autori dozvedeli na slávnostnom vyhlásení výsledkov súťaže s názvom Fantastický deň v meste Hviezdovedy 29. októbra 2021 cez OnlineStream z revúckej Mestskej knižnice.
Finalistami v prvej kategórii sú: 1. miesto Liana Vidová, Nitra – za prácu Duch v knižnici, 2. miesto Eva Páleníková, Žilina – Puto, 3. miesto Nina Chorvátová, Bratislava – Simon Robert. V druhej kategórii boli najlepšími: 1. miesto M. H. Berk – Odyséja, 2. miesto Kristína Lenart – Vinič, 3. miesto Dominika Madro – Pokrývač. V oboch kategóriách bola udelená aj Cena mesta Revúca, ktorú získali Lívia Lukácsová, Bytča - Ticho v dome č. 6175 a František Škoda, Topoľčany za poviedku Dokonalá žena.
 |
 |
 |
||
| Lívia Lukácsová | Kristína Lenart | František Škoda |
Pre tých, ktorí nevyhrali, má porotkyňa súťaže Zuzana Mojžišová jasný odkaz – treba vydržať a určite sa nevzdávať! „Cena Gustáva Reussa mi vliala do žíl novú krv, bolo to zábavné, niektoré príspevky vlastne ani neboli pokusy, ale hotové regulárne poviedky už-už pripravené na publikovanie. A ak nie teraz, tak určite nabudúce, len treba vydržať a nevzdávať sa, literatúra je občas tvrdý chlebík.“
Viac na www.cenagustavareussa.sk | www.facebook.com/cenagustavareussa
napísala: Nikola Durančíková
Túto správu ilustrujeme zábermi z OnlineStreamu z vyhodnotenia súťaže a vyhlásenia výsledkov. Reprofoto G. M. Reussa je jediný jeho zachovaný portrét od P. M. Bohúňa.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.