Táto súťaž podľa stránky Fandom.sk. bola označená za základnú školu súčasnej slovenskej fantastiky. Do súťaže prispievali aj takí autori ako Michal Hvorecký, Alexandra Pavelková, Zuzana Mojžišová, Miloš Janoušek či Gustáv Murín. Vtedy ani netušili, že o niekoľko rokov už nebudú posielať poviedky do súťaže, ale v obnovenom nultom ročníku sa stanú porotcami.
Do tohto ročníka sa podarilo organizátorom súťaže angažovať slovenských spisovateľov, etablovaných v tomto žánri, akými sú Zuzana Mojžišová, Alexandra Pavelková, Michal Hvorecký či Pavol Rankov a tiež knižného vydavateľa Petra Michalíka. Porotkyňa Zuzana Mojžišová si na svoje spisovateľské začiatky spomína takto: „Keď som v roku 1993 posielala do Ceny Gustáva Reussa svoju poviedku, netušila som, že toto rozhodnutie predznamená môj ďalší život.“ Táto súťaž má teda naozaj zmysel a potvrdzuje to aj tento príklad úspešnej autorky dnes už viac ako desiatky kníh.
Dobrú myšlienku vzkriesenia revúckej súťaže chváli aj ďalší úspešný spisovateľ Michal Hvorecký: „Žánrová súťaž fantastiky by sa na Slovensku zišla. Od roku 2002, žiaľ, Cenu Gustáva Reussa nič nenahradilo. Navyše, o fantasy a science-fiction je dnes oveľa väčší záujem ako vtedy,“ hovorí porotca súťaže Hvorecký, mimochodom tiež niekdajší účastník Ceny Gustáva Reussa.
Aj v tomto roku sa súťažilo v dvoch kategóriách. V prvej kategórii (15-25 rokov) súťažilo 34 poviedok, v druhej kategórii (25 a viac rokov) súťažilo 29 poviedok. O oceneniach sa všetci autori dozvedeli na slávnostnom vyhlásení výsledkov súťaže s názvom Fantastický deň v meste Hviezdovedy 29. októbra 2021 cez OnlineStream z revúckej Mestskej knižnice.
Finalistami v prvej kategórii sú: 1. miesto Liana Vidová, Nitra – za prácu Duch v knižnici, 2. miesto Eva Páleníková, Žilina – Puto, 3. miesto Nina Chorvátová, Bratislava – Simon Robert. V druhej kategórii boli najlepšími: 1. miesto M. H. Berk – Odyséja, 2. miesto Kristína Lenart – Vinič, 3. miesto Dominika Madro – Pokrývač. V oboch kategóriách bola udelená aj Cena mesta Revúca, ktorú získali Lívia Lukácsová, Bytča - Ticho v dome č. 6175 a František Škoda, Topoľčany za poviedku Dokonalá žena.
 |
 |
 |
||
| Lívia Lukácsová | Kristína Lenart | František Škoda |
Pre tých, ktorí nevyhrali, má porotkyňa súťaže Zuzana Mojžišová jasný odkaz – treba vydržať a určite sa nevzdávať! „Cena Gustáva Reussa mi vliala do žíl novú krv, bolo to zábavné, niektoré príspevky vlastne ani neboli pokusy, ale hotové regulárne poviedky už-už pripravené na publikovanie. A ak nie teraz, tak určite nabudúce, len treba vydržať a nevzdávať sa, literatúra je občas tvrdý chlebík.“
Viac na www.cenagustavareussa.sk | www.facebook.com/cenagustavareussa
napísala: Nikola Durančíková
Túto správu ilustrujeme zábermi z OnlineStreamu z vyhodnotenia súťaže a vyhlásenia výsledkov. Reprofoto G. M. Reussa je jediný jeho zachovaný portrét od P. M. Bohúňa.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a