Napriek všetkým prekážkam za ostatné dva roky, súbory neustali a spoločným úsilím hercov, režisérov, javiskových technikov, šepkárov aj rodinných príslušníkov pripravili inscenácie so sympatickou ambíciou konfrontovať svoje amatérske výsledky na postupovej prehliadke divadelných inscenácií...
Prvé predstavenie
Otváracím predstavením vo štvrtok večer bola komédia z pera juhoslovanského dramatika. POLNOČNÉ VLÁMANIE je divadelná hra srbského spisovateľa MIROSLAVA MITROVIĆA (1920 – 2006), ktorá vznikla už pred polstoročím (1973). A predsa sú témy, ktoré prináša, natoľko živé, že súbor si ju vybral a zahral s chuťou a diváci v hľadisku živo reagovali na stále aktuálnu spoločenskú i ľudskú satiru.
DIVADELNÝ SÚBOR MÚZA Z NOVEJ BANE predstavil túto zábavnú komédiu v hlavnej úlohe s Petrom Štrbom. Ten bol ocenený za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe už na Melekovej divadelnej Novej Bani pred tromi rokmi. Inscenáciu režíroval Ján Selecký a komédia sa triafa do neduhov súčasnej spoločnosti, ako sú rozkrádanie majetku či obsadenie neschopných ľudí do dôležitých funkcií. V dnešnej chaotickej dobe je hádam ešte výstižnejšia než v čase svojho vzniku.
Vedúci predajne Miloje má milujúcu manželku, náročnú milenku, neporiadok v účtovníctve a inventúru na krku. Čaká ho naozaj náročná noc... Ako si Miloje so všetkým poradil, mali možnosť vidieť diváci prvého dňa trojdňovej súťažnej prehliadky Zochova divadelná Revúca, ktorí našli cestu do Mestského domu kultúry. Pobavili sa na chúlostivých, ale zároveň humorných a vtipných situáciách, v ktorých sa postavy divadelnej hry inscenovanej novobanským divadlom MÚZa ocitli.
Divadelné storočie v dobových dokumentoch
V piatok podvečer sme na Zochovej divadelnej Revúcej v sprievodnom podujatí otvorili unikátnu výstavu venovanú dejinám divadla v Rimavskej Sobote. Autor libreta expozície a archivár ostatného takmer polstoročia ochotníckeho divadla v meste – Mgr. Marian Lacko – dal výstave názov STOROČIE DIVADLA, hoci siaha ešte hlbšie do histórie – až do začiatkov 19. stor.
Mgr. MARIAN LACKO, v súčasnosti už takmer 20 rokov riaditeľ rimavskosobotskej ZUŠ sa venuje divadlu celý život. Ako absolvent pedagogickej fakulty (odbor: SJ a L-Vv) vedie v škole literárno-dramatický odbor, kde založil viacero divadelných súborov od najmladších vekových kategórií až po dospelých. Je režisérom, hercom, scénografom, autorom dramatických textov aj účastníkom porôt na divadelných súťažiach. Okrem viacerých divadelných prehliadok pravidelne organizuje výtvarnícke medzinárodné umelecké workshopy LETAVY.
A tak sme s týmto fundovaným sprievodcom absolvovali v malej výstavnej sieni revúckeho MsKS mimoriadne bohaté dejiny divadelníctva v Rimavskej Sobote. V závere výstavy nás čakal navyše aj knižný artefakt... Celá táto bohatá divadelná história totiž vyšla vlani prvýkrát aj v reprezentatívnej publikácii DENNÍK STOROČNEJ DÁMY, ktorej autormi sú Mgr. Lacko a kolektív. Zvýhodnená cena a venovanie od autora boli milým darčekom pre všetkých návštevníkov výstavy. Tá potrvá v MsKS až do 27. mája 2022.
Piatkové Púčikovské dobrodružstvo
V piatok večer sa predstavil DIVADELNÝ SÚBOR TERÉZIE VANSOVEJ Z RIMAVSKEJ PÍLY s vlastnou úpravou Stodolovej divadelnej hry JOŽKO PÚČIK a jeho kariéra.
„Nadčasovosť tohto príbehu je neuveriteľná. Žiaľ, opäť žijeme v dobe, keď je obyčajný človek degradovaný na číslo, nemilosrdene využitý, zneužitý, požutý a vypľutý zvráteným systémom, v ktorom najvyššou hodnotou sú peniaze, najlepšou vlastnosťou bezohľadnosť a falošnosť, a pravda a statočnosť sú smiešne frázy.“
Sobotňajší javiskový finiš
V sobotu dopoludnia preniesol na javisko „veľký románový príbeh“ z úspešného Ballekovho POMOCNÍKA mladý herecký súbor DIVADLA HAVRAN PRI ZUŠ V RIMAVSKEJ SOBOTE. Režírovali Marian Lacko a Katarína Smaczna, scénickú výpravu vytvorili Marian Lacko a Gabriel Kertész.
„Divadlo Havran vzniklo v júli 2015 ako divadlo dospelých pri ZUŠ z iniciatívy riaditeľa a učiteľa LDO Mariana Lacka a z dôvodu, že mnohí dospelí majú záujem navštevovať ZUŠ v štúdiu pre dospelých.“
Sobotňajšie poludnie na doskách revúckeho domu kultúry patrilo ešte lučeneckému DIVADELNÉMU SÚBORU TIMRAVA a dramatickému príbehu slovenskej rodiny zo začiatku minulého storočia, ako ho zachytila vo svojej novele B. S. Timrava.
„Členovia divadla, ktoré nesie jej meno, chcú priblížiť dielo významnej rodáčky dramatizáciou menej známej novely U KANÁTOV. V novele autorka nepodáva komplexný obraz človeka a doby, ale na niekoľkých udalostiach rodiny Kanátovcov vykresľuje cez jednoduchý dej, v ktorom sú postavy už charakterovo a ľudsky sformované, život rodiny, vnútorný svet jednotlivých členov, ich vzájomné vzťahy a napätie. Príchodom nevesty sa menia vzťahy v rodine, čo dominantná matka znáša veľmi ťažko. Dej má rýchly spád a dochádza v ňom k prekvapujúcemu rozuzleniu.“
Sprievodné dramatické rozbory
Po každom predstavení sa uskutočnili tzv. ROZBORY, kde odborná porota videné javiskové predstavenia detailne a láskavo posudzovala, s úmyslom poradiť súborom a vylepšiť umelecké výkony. Posudzovatelia Mgr. Alžbeta Verešpejová, PhD., PhDr. Ľubomír Šárik a Mgr. Dušan Krnáč celý svoj profesionálny život zasvätili divadlu, takže ochotníkom dokázali poradiť veľmi trefne a fundovane.
Oceňovanie súborov a – dovidenia o rok...
ZÁVEREČNÉ VYHODNOTENIE 47. ročníka Zochovej divadelnej Revúcej v sobotu o 15.00 v spoločenskej sále Alfa prinieslo vecnú cenu a poďakovanie všetkým štyrom účinkujúcim súborom. Riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska Mgr. Darina Kišáková na záver poďakovala všetkým amatérskym divadelníkom za ich nasadenie a obetavosť, spoluorganizátorom za spoluprácu a Fondu na podporu umenia za finančnú dotáciu.
O postupe do celoslovenskej súťaže v tejto kategórii – Belopotockého Mikuláš – sa rozhodne dodatočne na úrovni Národného osvetového centra.
Sentencia na záver
Motto pre pokračovateľov divadelnej tradície: „Umenie ľudí zbližuje, politika rozdeľuje.“ (Jozef Kroner)
* citované pasáže sú prevzaté z programového bulletinu prehliadky, ktorý vydalo GMOS Rimavská Sobota
** autorom fotografií je Peter Poboček
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
47. Zochova divadelná Revúca vo fotoreportáži Petra Pobočeka
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.