Napriek všetkým prekážkam za ostatné dva roky, súbory neustali a spoločným úsilím hercov, režisérov, javiskových technikov, šepkárov aj rodinných príslušníkov pripravili inscenácie so sympatickou ambíciou konfrontovať svoje amatérske výsledky na postupovej prehliadke divadelných inscenácií...
Prvé predstavenie
Otváracím predstavením vo štvrtok večer bola komédia z pera juhoslovanského dramatika. POLNOČNÉ VLÁMANIE je divadelná hra srbského spisovateľa MIROSLAVA MITROVIĆA (1920 – 2006), ktorá vznikla už pred polstoročím (1973). A predsa sú témy, ktoré prináša, natoľko živé, že súbor si ju vybral a zahral s chuťou a diváci v hľadisku živo reagovali na stále aktuálnu spoločenskú i ľudskú satiru.
DIVADELNÝ SÚBOR MÚZA Z NOVEJ BANE predstavil túto zábavnú komédiu v hlavnej úlohe s Petrom Štrbom. Ten bol ocenený za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe už na Melekovej divadelnej Novej Bani pred tromi rokmi. Inscenáciu režíroval Ján Selecký a komédia sa triafa do neduhov súčasnej spoločnosti, ako sú rozkrádanie majetku či obsadenie neschopných ľudí do dôležitých funkcií. V dnešnej chaotickej dobe je hádam ešte výstižnejšia než v čase svojho vzniku.
Vedúci predajne Miloje má milujúcu manželku, náročnú milenku, neporiadok v účtovníctve a inventúru na krku. Čaká ho naozaj náročná noc... Ako si Miloje so všetkým poradil, mali možnosť vidieť diváci prvého dňa trojdňovej súťažnej prehliadky Zochova divadelná Revúca, ktorí našli cestu do Mestského domu kultúry. Pobavili sa na chúlostivých, ale zároveň humorných a vtipných situáciách, v ktorých sa postavy divadelnej hry inscenovanej novobanským divadlom MÚZa ocitli.
Divadelné storočie v dobových dokumentoch
V piatok podvečer sme na Zochovej divadelnej Revúcej v sprievodnom podujatí otvorili unikátnu výstavu venovanú dejinám divadla v Rimavskej Sobote. Autor libreta expozície a archivár ostatného takmer polstoročia ochotníckeho divadla v meste – Mgr. Marian Lacko – dal výstave názov STOROČIE DIVADLA, hoci siaha ešte hlbšie do histórie – až do začiatkov 19. stor.
Mgr. MARIAN LACKO, v súčasnosti už takmer 20 rokov riaditeľ rimavskosobotskej ZUŠ sa venuje divadlu celý život. Ako absolvent pedagogickej fakulty (odbor: SJ a L-Vv) vedie v škole literárno-dramatický odbor, kde založil viacero divadelných súborov od najmladších vekových kategórií až po dospelých. Je režisérom, hercom, scénografom, autorom dramatických textov aj účastníkom porôt na divadelných súťažiach. Okrem viacerých divadelných prehliadok pravidelne organizuje výtvarnícke medzinárodné umelecké workshopy LETAVY.
A tak sme s týmto fundovaným sprievodcom absolvovali v malej výstavnej sieni revúckeho MsKS mimoriadne bohaté dejiny divadelníctva v Rimavskej Sobote. V závere výstavy nás čakal navyše aj knižný artefakt... Celá táto bohatá divadelná história totiž vyšla vlani prvýkrát aj v reprezentatívnej publikácii DENNÍK STOROČNEJ DÁMY, ktorej autormi sú Mgr. Lacko a kolektív. Zvýhodnená cena a venovanie od autora boli milým darčekom pre všetkých návštevníkov výstavy. Tá potrvá v MsKS až do 27. mája 2022.
Piatkové Púčikovské dobrodružstvo
V piatok večer sa predstavil DIVADELNÝ SÚBOR TERÉZIE VANSOVEJ Z RIMAVSKEJ PÍLY s vlastnou úpravou Stodolovej divadelnej hry JOŽKO PÚČIK a jeho kariéra.
„Nadčasovosť tohto príbehu je neuveriteľná. Žiaľ, opäť žijeme v dobe, keď je obyčajný človek degradovaný na číslo, nemilosrdene využitý, zneužitý, požutý a vypľutý zvráteným systémom, v ktorom najvyššou hodnotou sú peniaze, najlepšou vlastnosťou bezohľadnosť a falošnosť, a pravda a statočnosť sú smiešne frázy.“
Sobotňajší javiskový finiš
V sobotu dopoludnia preniesol na javisko „veľký románový príbeh“ z úspešného Ballekovho POMOCNÍKA mladý herecký súbor DIVADLA HAVRAN PRI ZUŠ V RIMAVSKEJ SOBOTE. Režírovali Marian Lacko a Katarína Smaczna, scénickú výpravu vytvorili Marian Lacko a Gabriel Kertész.
„Divadlo Havran vzniklo v júli 2015 ako divadlo dospelých pri ZUŠ z iniciatívy riaditeľa a učiteľa LDO Mariana Lacka a z dôvodu, že mnohí dospelí majú záujem navštevovať ZUŠ v štúdiu pre dospelých.“
Sobotňajšie poludnie na doskách revúckeho domu kultúry patrilo ešte lučeneckému DIVADELNÉMU SÚBORU TIMRAVA a dramatickému príbehu slovenskej rodiny zo začiatku minulého storočia, ako ho zachytila vo svojej novele B. S. Timrava.
„Členovia divadla, ktoré nesie jej meno, chcú priblížiť dielo významnej rodáčky dramatizáciou menej známej novely U KANÁTOV. V novele autorka nepodáva komplexný obraz človeka a doby, ale na niekoľkých udalostiach rodiny Kanátovcov vykresľuje cez jednoduchý dej, v ktorom sú postavy už charakterovo a ľudsky sformované, život rodiny, vnútorný svet jednotlivých členov, ich vzájomné vzťahy a napätie. Príchodom nevesty sa menia vzťahy v rodine, čo dominantná matka znáša veľmi ťažko. Dej má rýchly spád a dochádza v ňom k prekvapujúcemu rozuzleniu.“
Sprievodné dramatické rozbory
Po každom predstavení sa uskutočnili tzv. ROZBORY, kde odborná porota videné javiskové predstavenia detailne a láskavo posudzovala, s úmyslom poradiť súborom a vylepšiť umelecké výkony. Posudzovatelia Mgr. Alžbeta Verešpejová, PhD., PhDr. Ľubomír Šárik a Mgr. Dušan Krnáč celý svoj profesionálny život zasvätili divadlu, takže ochotníkom dokázali poradiť veľmi trefne a fundovane.
Oceňovanie súborov a – dovidenia o rok...
ZÁVEREČNÉ VYHODNOTENIE 47. ročníka Zochovej divadelnej Revúcej v sobotu o 15.00 v spoločenskej sále Alfa prinieslo vecnú cenu a poďakovanie všetkým štyrom účinkujúcim súborom. Riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska Mgr. Darina Kišáková na záver poďakovala všetkým amatérskym divadelníkom za ich nasadenie a obetavosť, spoluorganizátorom za spoluprácu a Fondu na podporu umenia za finančnú dotáciu.
O postupe do celoslovenskej súťaže v tejto kategórii – Belopotockého Mikuláš – sa rozhodne dodatočne na úrovni Národného osvetového centra.
Sentencia na záver
Motto pre pokračovateľov divadelnej tradície: „Umenie ľudí zbližuje, politika rozdeľuje.“ (Jozef Kroner)
* citované pasáže sú prevzaté z programového bulletinu prehliadky, ktorý vydalo GMOS Rimavská Sobota
** autorom fotografií je Peter Poboček
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
47. Zochova divadelná Revúca vo fotoreportáži Petra Pobočeka
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a