Napriek všetkým prekážkam za ostatné dva roky, súbory neustali a spoločným úsilím hercov, režisérov, javiskových technikov, šepkárov aj rodinných príslušníkov pripravili inscenácie so sympatickou ambíciou konfrontovať svoje amatérske výsledky na postupovej prehliadke divadelných inscenácií...
Prvé predstavenie
Otváracím predstavením vo štvrtok večer bola komédia z pera juhoslovanského dramatika. POLNOČNÉ VLÁMANIE je divadelná hra srbského spisovateľa MIROSLAVA MITROVIĆA (1920 – 2006), ktorá vznikla už pred polstoročím (1973). A predsa sú témy, ktoré prináša, natoľko živé, že súbor si ju vybral a zahral s chuťou a diváci v hľadisku živo reagovali na stále aktuálnu spoločenskú i ľudskú satiru.
DIVADELNÝ SÚBOR MÚZA Z NOVEJ BANE predstavil túto zábavnú komédiu v hlavnej úlohe s Petrom Štrbom. Ten bol ocenený za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe už na Melekovej divadelnej Novej Bani pred tromi rokmi. Inscenáciu režíroval Ján Selecký a komédia sa triafa do neduhov súčasnej spoločnosti, ako sú rozkrádanie majetku či obsadenie neschopných ľudí do dôležitých funkcií. V dnešnej chaotickej dobe je hádam ešte výstižnejšia než v čase svojho vzniku.
Vedúci predajne Miloje má milujúcu manželku, náročnú milenku, neporiadok v účtovníctve a inventúru na krku. Čaká ho naozaj náročná noc... Ako si Miloje so všetkým poradil, mali možnosť vidieť diváci prvého dňa trojdňovej súťažnej prehliadky Zochova divadelná Revúca, ktorí našli cestu do Mestského domu kultúry. Pobavili sa na chúlostivých, ale zároveň humorných a vtipných situáciách, v ktorých sa postavy divadelnej hry inscenovanej novobanským divadlom MÚZa ocitli.
Divadelné storočie v dobových dokumentoch
V piatok podvečer sme na Zochovej divadelnej Revúcej v sprievodnom podujatí otvorili unikátnu výstavu venovanú dejinám divadla v Rimavskej Sobote. Autor libreta expozície a archivár ostatného takmer polstoročia ochotníckeho divadla v meste – Mgr. Marian Lacko – dal výstave názov STOROČIE DIVADLA, hoci siaha ešte hlbšie do histórie – až do začiatkov 19. stor.
Mgr. MARIAN LACKO, v súčasnosti už takmer 20 rokov riaditeľ rimavskosobotskej ZUŠ sa venuje divadlu celý život. Ako absolvent pedagogickej fakulty (odbor: SJ a L-Vv) vedie v škole literárno-dramatický odbor, kde založil viacero divadelných súborov od najmladších vekových kategórií až po dospelých. Je režisérom, hercom, scénografom, autorom dramatických textov aj účastníkom porôt na divadelných súťažiach. Okrem viacerých divadelných prehliadok pravidelne organizuje výtvarnícke medzinárodné umelecké workshopy LETAVY.
A tak sme s týmto fundovaným sprievodcom absolvovali v malej výstavnej sieni revúckeho MsKS mimoriadne bohaté dejiny divadelníctva v Rimavskej Sobote. V závere výstavy nás čakal navyše aj knižný artefakt... Celá táto bohatá divadelná história totiž vyšla vlani prvýkrát aj v reprezentatívnej publikácii DENNÍK STOROČNEJ DÁMY, ktorej autormi sú Mgr. Lacko a kolektív. Zvýhodnená cena a venovanie od autora boli milým darčekom pre všetkých návštevníkov výstavy. Tá potrvá v MsKS až do 27. mája 2022.
Piatkové Púčikovské dobrodružstvo
V piatok večer sa predstavil DIVADELNÝ SÚBOR TERÉZIE VANSOVEJ Z RIMAVSKEJ PÍLY s vlastnou úpravou Stodolovej divadelnej hry JOŽKO PÚČIK a jeho kariéra.
„Nadčasovosť tohto príbehu je neuveriteľná. Žiaľ, opäť žijeme v dobe, keď je obyčajný človek degradovaný na číslo, nemilosrdene využitý, zneužitý, požutý a vypľutý zvráteným systémom, v ktorom najvyššou hodnotou sú peniaze, najlepšou vlastnosťou bezohľadnosť a falošnosť, a pravda a statočnosť sú smiešne frázy.“
Sobotňajší javiskový finiš
V sobotu dopoludnia preniesol na javisko „veľký románový príbeh“ z úspešného Ballekovho POMOCNÍKA mladý herecký súbor DIVADLA HAVRAN PRI ZUŠ V RIMAVSKEJ SOBOTE. Režírovali Marian Lacko a Katarína Smaczna, scénickú výpravu vytvorili Marian Lacko a Gabriel Kertész.
„Divadlo Havran vzniklo v júli 2015 ako divadlo dospelých pri ZUŠ z iniciatívy riaditeľa a učiteľa LDO Mariana Lacka a z dôvodu, že mnohí dospelí majú záujem navštevovať ZUŠ v štúdiu pre dospelých.“
Sobotňajšie poludnie na doskách revúckeho domu kultúry patrilo ešte lučeneckému DIVADELNÉMU SÚBORU TIMRAVA a dramatickému príbehu slovenskej rodiny zo začiatku minulého storočia, ako ho zachytila vo svojej novele B. S. Timrava.
„Členovia divadla, ktoré nesie jej meno, chcú priblížiť dielo významnej rodáčky dramatizáciou menej známej novely U KANÁTOV. V novele autorka nepodáva komplexný obraz človeka a doby, ale na niekoľkých udalostiach rodiny Kanátovcov vykresľuje cez jednoduchý dej, v ktorom sú postavy už charakterovo a ľudsky sformované, život rodiny, vnútorný svet jednotlivých členov, ich vzájomné vzťahy a napätie. Príchodom nevesty sa menia vzťahy v rodine, čo dominantná matka znáša veľmi ťažko. Dej má rýchly spád a dochádza v ňom k prekvapujúcemu rozuzleniu.“
Sprievodné dramatické rozbory
Po každom predstavení sa uskutočnili tzv. ROZBORY, kde odborná porota videné javiskové predstavenia detailne a láskavo posudzovala, s úmyslom poradiť súborom a vylepšiť umelecké výkony. Posudzovatelia Mgr. Alžbeta Verešpejová, PhD., PhDr. Ľubomír Šárik a Mgr. Dušan Krnáč celý svoj profesionálny život zasvätili divadlu, takže ochotníkom dokázali poradiť veľmi trefne a fundovane.
Oceňovanie súborov a – dovidenia o rok...
ZÁVEREČNÉ VYHODNOTENIE 47. ročníka Zochovej divadelnej Revúcej v sobotu o 15.00 v spoločenskej sále Alfa prinieslo vecnú cenu a poďakovanie všetkým štyrom účinkujúcim súborom. Riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska Mgr. Darina Kišáková na záver poďakovala všetkým amatérskym divadelníkom za ich nasadenie a obetavosť, spoluorganizátorom za spoluprácu a Fondu na podporu umenia za finančnú dotáciu.
O postupe do celoslovenskej súťaže v tejto kategórii – Belopotockého Mikuláš – sa rozhodne dodatočne na úrovni Národného osvetového centra.
Sentencia na záver
Motto pre pokračovateľov divadelnej tradície: „Umenie ľudí zbližuje, politika rozdeľuje.“ (Jozef Kroner)
* citované pasáže sú prevzaté z programového bulletinu prehliadky, ktorý vydalo GMOS Rimavská Sobota
** autorom fotografií je Peter Poboček
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
47. Zochova divadelná Revúca vo fotoreportáži Petra Pobočeka
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).