Sprievod sa pohol o 10-tej hodine, do pochodu hrala Dychová hudba SMZ, a. s. Jelšava. Sprievod tvorili vlajkonosiči s vlajkami DHZ, resp. obcí, zaslúžilí členovia, deti, ženy hasičky, hasiči, hasičská technika historická, ale aj súčasná a autá z Veterán klubu Rožňava.
Pred budovou „Kohúta“ nastúpili hasiči, vystavila sa technika a slávnostná časť začala hymnou, ktorú zahrala „dychovka“, po ktorej predniesla modlitbu hasiča Lucka Melicherová z DHZ Muráň. Tajomník ÚzO DPO SR v Revúcej Ing. Pavol Zapletal, MBA privítal prítomných hostí – Ing. Igora Škvarlu, prednostu Okresného úradu, podplukovníka Mgr. Jozefa Mikudu, riaditeľa OR HaZZ Revúca, Mgr. Janku Wožniakovú, SMZ, a. s. Jelšava, primátorov a starostov miest a obcí, Ing. Luciu Búšovú, MBA, prednostku MsÚ Revúca a samozrejme hasičov, či už profesionálov alebo dobrovoľníkov a všetkých prítomných. Prítomným sa prihovoril Ing. Július Buchta, primátor mesta Revúca a poslanec BBSK.
Program pokračoval dekorovaním zástav:
- OR HaZZ Revúca – Mgr. Janka Wožniaková, SMZ, a. s. Jelšava,
- SMZ, a. s. Jelšava – major Ing. Stanislava Šuhajová, OR HaZZ Revúca,
- DHZ Držkovce – Mgr. Mária Duszová, starostka obce,
- DHZ Gemer – Zoltán Jankóšik, starosta obce,
- DHZ Gemerská Ves – Ing. Igor Škvarla, prednosta Okresného úradu Revúca,
- DHZ Gemerské Teplice – Mgr. Laura Durančíková, starostka obce,
- DHZ Hucín – Jaroslav Horváth, starosta obce,
- DHZ Chyžné – Peter Medvec, starosta obce,
- DHZ Jelšava – MVDr. Milan Kolesár, primátor mesta, poslanec BBSK,
- DHZ Kameňany – Erik Vranka, starosta obce,
- DHZ Lubeník – Milan Pauka, starosta obce,
- DHZ Magnezitovce – Mgr. Jozef Mikuda, riaditeľ OR HaZZ Revúca,
- DHZ Muráň – Ing. Roman Goldschmidt, starosta obce,
- DHZ Muránska Dlhá Lúka – Mgr. Ján Kvetko, starosta obce,
- DHZ Nandraž – Mgr. Janka Wožniaková, SMZ, a. s. Jelšava,
- DHZ Rákoš – Lýdia Nemogová Gallová, starostka obce,
- DHZ Ratková – Ing. Igor Škvarla, prednosta Okresného úradu Revúca,
- DHZ Revúca/Revúčka – Ing. Július Buchta, primátor mesta, poslanec BBSK,
- DHZ Sirk – Mgr. Jozef Mikuda, riaditeľ OR HaZZ Revúca.
ÚzO DPO SR v Revúcej udelila:
- Pamätnú medailu k 100. výročiu založenia ZHJ na Slovensku SMZ, a. s. Jelšava,
- Medailu za spoluprácu Mestu Jelšava,
- Medailu za spoluprácu Mestu Revúca.
Záver slávnostnej časti patril koncertu dychovej hudby SMZ, a. s. Jelšava.
Po slávnostných chvíľach si prítomní mohli prezrieť vystavenú techniku a prítomní hasiči a hostia si pochutili na guláši, ktorí pripravili dobrovoľní hasiči z Držkoviec. Ďakujeme.
Prítomní si mohli prezrieť aj veterány – autá z Veterán klubu z Rožňavy, ďakujeme, že sa ponúkli a spestrili náš deň.
Finančne prispeli všetky mestá a obce, ktoré boli dekorované stuhami, SMZ, a. s. Jelšava, osobným finančným príspevkom prispeli – MVDr. Milan Kolesár, primátor mesta Jelšava a Ing. Roman Goldschmidt, starosta obce Muráň, Dušana Babiaková FastFood – občerstvenie, Katarína Krštieňová, Gemerka Tornaľa za poskytnutie minerálnej vody. Ďakujeme.
ÚzO DPO SR v Revúcej ďalej ďakuje za pomoc pri organizovaní tohto podujatia:
- Zamestnancom Mestského úradu v Revúcej, osobitne p. Goliašovej,
- Mestskej polícii v Revúcej,
- OR PZ v Revúcej,
- OR HaZZ v Revúcej,
- Záchrannej zdravotnej službe v Revúcej,
- Veterán klub v Rožňave
- a v neposlednej miere všetkým, ktorí pomohli rôznou formou k realizácii tohto krásneho a príjemného predpoludnia.
Gabriela Jakubecová
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).