
Ďakujem Mestu Revúca a mestskému zastupiteľstvu, ktoré podporilo projekt a všetkým aj doterajším predstaviteľom mesta, ktorí neustále podporovali kultúru a v nej aj folklór. Najväčšia vďaka však patrí ľudom, jednotlivcom, ktorí na úkor svojho voľného času uchovávajú naše hodnoty a tradície a prinášajú nám umelecké zážitky plné emócií, ako to bolo aj v predstavení SVIEČKA, BUGAČ, HRUDA ZEME v nedeľu.
Ambíciou umeleckého posolstva nového folklórneho diela je zobrazenie prostého života obyvateľov Muránskej Huty, ktorá vznikla na konci 17. stor. pri sklárskej hute a odvtedy bola na celé veky zviazaná s týmto unikátnym remeslom. Muránskohuťania ešte aj pred sto rokmi prežívali dozvuky tejto slávnej éry a zostávali napriek všetkým problémom verní spôsobu života svojich predkov.

Ich človečenská odovzdanosť a vernosť rodnej hrude si zaslúžia úctu a vďaku potomkov a pre všetkých súčasníkov môžu byť motiváciou, ako zmysluplne, čestne a poctivo prežiť svoj život.
Vďaka patrí vedúcim folklórnych súborov Lykovec a Lykovček – Alenke Ďurkovičovej, ktorá robila výskum a zbierala materiál ako podklad pre podujatie, Marianke Poprockej za námet a tanečnú dramaturgiu, a vedúcej ľudovej hudby Lykovec a Lykovček Natálii
Poprockej za hudobnú dramaturgiu a naštudovanie spolu s hudobníkmi a primášom Michalom Šimkom. Ďakujem každému jednému členovi folklórneho súboru za váš čas, za každú minútu, ktorú ste venovali nácvikom, namiesto toho, aby ste ho venovali niečomu inému. Ďakujem za vaše nadšenie, s ktorým k folklóru pristupujete a ktoré nevyprchalo ani po takmer dvoch rokoch náročných nácvikov. Som na vás nesmierne hrdá!
Moje poďakovanie za réžiu patrí kolegovi Jurajovi Genčanskému. Za technické zabezpečenie chcem poďakovať Martinovi Gorelovi, Jozefovi Gorelovi, Soni Oravcovej a Michalovi Valaštekovi.

Folklórny súbor Lykovec priniesol nadčasový príbeh, taký aktuálny aj v dnešnej dobe. Pretože tak ako v minulosti, aj dnes ľudia migrujú, opúšťajú svoje rodiny za príležitosťou, lepším životom a zabezpečením svojej rodiny po celom svete.

A vy, fanúšikovia folklóru v Revúcej, možno im môžete tak v duchu znova symbolicky zatlieskať a myslieť na všetkých, ktorí stoja za týmto skvelým programom, no zatlieskať i ľuďom, ktorí tu v minulosti žili a ktorých príbeh nám „prerozprávali“, ba aj všetkým tým, ktorí aj dnes opúšťajú svoje domovy, aby zabezpečili svoje rodiny.
* Karin Kilíková, riaditeľka MsKS.
Fotografie: Peter Poboček


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a