
Ich človečenská odovzdanosť a vernosť rodnej hrude si zaslúžia úctu a vďaku potomkov a pre všetkých súčasníkov môžu byť motiváciou, ako zmysluplne, čestne a poctivo prežiť vlastný život. Tento unikátny prírodný kút Gemera je navyše studnicou prirodzenej krásy neskazeného človeka v ľudových tradíciách a zvykoch, ktoré nám cudzinci začínajú závidieť.
Program naštudoval tento tvorivý tím – námet a tanečná dramaturgia: Alena Ďurkovičová, Mariana Poprocká; hudobná dramaturgia a naštudovanie: Natália Poprocká; scenár: Alena Ďurkovičová, Juraj Genčanský, Vladimír Michalko; choreografia: Vladimír Michalko; tanečná spolupráca: Angelika Remiášová, Tatiana Salajová, Dana Smoligová, Mikuláš Szabó, Peter Vajda; réžia: Juraj Genčanský.
Predstavenie vzniklo predovšetkým vďaka pamätníkom onej doby a potomkom obločiarov – Anna Zajačková, rod. Valašteková (*1949 – †2021) a František Oravec (*1951). Preto tvorcovia ďakujú rodine Valérie Hromadovej, rod. Zajačkovej, za poskytnutie zvukových záznamov z rozprávania obločiara Jána Valašteka a Kataríny Urbanovej, a cenných materiálov o obločiaroch a Muránskej Hute. Ďakujeme aj rodine Juraja Simana za poskytnutie zvukových záznamov ľudových piesní z Muránskej Huty, ktoré naspievala ich stará mama Zuzana Buksová, rod. Valašteková (*1920 – †1991). Výskum, ktorý bol námetom a informačným zdrojom pre tento program, prebiehal v roku 2016 v rámci projektu „Roztratené zrnká“ a realizovali ho Alena Ďurkovičová, Stanislava Zvarová a Jaroslav Zvara. Vo výskume potom pokračovala Alena Ďurkovičová až do roku 2022.
Posledný obločiar z Muránskej Huty už zložil krošňu z pliec... Pri pohľade na kožúšky, na odev, v ktorom boli odetí naši predkovia, na krošňu, na džbány, pri spomienke na chuť v ústach po bugačoch, zostáva nám spomienka a poznanie – aký ťažký život žili naši predkovia ani nie tak dávno v minulosti. Ako sa napriek biede stretávali a vedeli zabaviť, aké pesničky spievali, akým nárečím rozprávali, ako tvrdo pracovali, aká ťažká a dlhá cesta viedla k podobe dnešných dní. Ostáva poznanie, že chlieb náš každodenný jeme síce celkom samozrejme, no samozrejmosťou vôbec nie je.
Obločiarstvo začalo po prvej svetovej vojne postupne upadať, nebolo kde kúpiť sklo. Chlapi v Muránskej Hute sa začali venovať výrobe šindľov a drevených rebríkov, ktoré boli známe svojou precíznou výrobou a trvanlivosťou. Ešte po druhej svetovej vojne sa niektorí nakrátko vrátili k remeslu.

Vandrovnícke remeslo obločiarov, ich biedu a ťažký život pripomínajú už len zabudnuté krošne povaľujúce sa na povalách. Náš program je poklonou ich životu, pokore aj šikovnosti, s akou sa pretĺkali životom a dosiahli veľké veci...
Juraj Genčanský, MsKS v Revúcej
foto: Peter Poboček
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/217/revuca/12423/poklona-oblociarom-z-muranskej-huty-s-uctou-a-obdivom#sigProGalleriafbdcea19c3


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a