O realizáciu myšlienky sa pričinili aj ďalší predstavitelia revúckej inteligencie. Učitelia Ján Majba a Jozef Schulek spoločne s Reussom, za prítomnosti revúckych mešťanov, založili školskú knižnicu na zasadnutí 21. apríla 1822. Prítomní zakladatelia a podporovatelia prispeli na knižnicu buď finančne, alebo knižným darom, navyše pribudli príspevky od detí evanjelickej ľudovej školy a niekoľkých dobrodincov. Knižnica začala svoju činnosť so sumou 55 zlatých a 50 grajciarov. Hoci vznikla ako školská knižnica, považujeme ju za prvú verejnú knižnicu, lebo slúžila aj obyvateľom mesta.
Polstoročie v revúckom klube
Táto slávna revúcka knižnica sídli v Mestskom dome kultúry od odovzdania jeho novostavby, teda od 28. februára 1964, a to bude o pár dní šesťdesiate výročie!
Pri príležitosti 170. výročia založenia knižnice a 140. výročia úmrtia Samuela Reussa, z úcty k jeho životu a dielu, nesie revúcka mestská knižnica od 17. decembra 1992 vo svojom názve jeho meno.
Knižnica nie je tiché, mŕtve miesto plné kníh, ale dynamický priestor, ktorý ožíva prostredníctvom svojich čitateľov a návštevníkov. Šesťdesiatročné praktické fungovanie knižnice obslúžilo v priebehu rokov aj rozličných režimov desaťtisíce čitateľov každého veku. Striedali sa obdobia konjunktúry i menšieho záujmu, ale vždy bol pre všetkých záujemcov k dispozícii kompletný knižničný servis v dôstojnom prostredí...
Moderný revitalizačný projekt
Revúcke Mestské kultúrne stredisko a Mestská knižnica Samuela Reussa zažili v piatok 16. februára 2024 malú slávnosť. Po 60 rokoch od otvorenia Domu kultúry a po dvoch rokoch intenzívnej práce na príprave a realizácii sme mohli slávnostne prestrihnúť pásku na vynovenej, čistej a voňavej knižnici.

Vďaka podpore Fondu na podporu umenia a Mestu Revúca sa nám v dvojkolovej súťaži podarilo získať architektonický návrh a finančné prostriedky na komplexnú rekonštrukciu. V prvom kole za účasti porotcov Mgr. art. Matúša Bišťana, Ing. arch. Patrície Botkovej, Ing. arch. Tomáša Boroša, ArtD., Mgr. art. Ing. Pavla Pilařa, ArtD., Ing. arch. Ivana Siláčiho, PhD., a sekretárov súťaže Ing. arch. Adama Lukačoviča a MSc. Lívie Gažovej sme vybrali víťazný návrh Ing. arch. Michala Kontšeka.
Komplexnou rekonštrukciou sa zmenila nielen vizualizácia knižnice, ale riešili sme aj výmenu a nové rozvody elektriny, nové technické vybavenie, podlahy, steny. Výsledkom je multifunkčný priestor, ktorý bude slúžiť nielen na vypožičanie kníh, ale vďaka kompromisu a zvýšeniu regálov až po strop sme získali aj študovňu, priestor na sedenie pre čitateľov, multifunkčný – variabilný stôl na kreatívne dielne, a priestor pre hry, workshopy a aktivity pre malých aj veľkých.
Rekonštrukciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, spolufinancovanie zabezpečilo Mesto Revúca a z vlastných
zdrojov aj Mestské kultúrne stredisko Revúca. Projekt podporili a schválili poslanci mestského zastupiteľstva.
Chceme sa poďakovať za túto finančnú a nemateriálnu podporu, ale tiež za ďalšiu pomoc, bez ktorej by sme si len ťažko poradili.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Karin Kilíková a Juraj Genčanský
MsKS Revúca
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/217/revuca/12561/v-revucej-to-nezacalo-gymnaziom-ale-kniznicou#sigProGalleria7f4432d102


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a