O realizáciu myšlienky sa pričinili aj ďalší predstavitelia revúckej inteligencie. Učitelia Ján Majba a Jozef Schulek spoločne s Reussom, za prítomnosti revúckych mešťanov, založili školskú knižnicu na zasadnutí 21. apríla 1822. Prítomní zakladatelia a podporovatelia prispeli na knižnicu buď finančne, alebo knižným darom, navyše pribudli príspevky od detí evanjelickej ľudovej školy a niekoľkých dobrodincov. Knižnica začala svoju činnosť so sumou 55 zlatých a 50 grajciarov. Hoci vznikla ako školská knižnica, považujeme ju za prvú verejnú knižnicu, lebo slúžila aj obyvateľom mesta.
Polstoročie v revúckom klube
Táto slávna revúcka knižnica sídli v Mestskom dome kultúry od odovzdania jeho novostavby, teda od 28. februára 1964, a to bude o pár dní šesťdesiate výročie!
Pri príležitosti 170. výročia založenia knižnice a 140. výročia úmrtia Samuela Reussa, z úcty k jeho životu a dielu, nesie revúcka mestská knižnica od 17. decembra 1992 vo svojom názve jeho meno.
Knižnica nie je tiché, mŕtve miesto plné kníh, ale dynamický priestor, ktorý ožíva prostredníctvom svojich čitateľov a návštevníkov. Šesťdesiatročné praktické fungovanie knižnice obslúžilo v priebehu rokov aj rozličných režimov desaťtisíce čitateľov každého veku. Striedali sa obdobia konjunktúry i menšieho záujmu, ale vždy bol pre všetkých záujemcov k dispozícii kompletný knižničný servis v dôstojnom prostredí...
Moderný revitalizačný projekt
Revúcke Mestské kultúrne stredisko a Mestská knižnica Samuela Reussa zažili v piatok 16. februára 2024 malú slávnosť. Po 60 rokoch od otvorenia Domu kultúry a po dvoch rokoch intenzívnej práce na príprave a realizácii sme mohli slávnostne prestrihnúť pásku na vynovenej, čistej a voňavej knižnici.

Vďaka podpore Fondu na podporu umenia a Mestu Revúca sa nám v dvojkolovej súťaži podarilo získať architektonický návrh a finančné prostriedky na komplexnú rekonštrukciu. V prvom kole za účasti porotcov Mgr. art. Matúša Bišťana, Ing. arch. Patrície Botkovej, Ing. arch. Tomáša Boroša, ArtD., Mgr. art. Ing. Pavla Pilařa, ArtD., Ing. arch. Ivana Siláčiho, PhD., a sekretárov súťaže Ing. arch. Adama Lukačoviča a MSc. Lívie Gažovej sme vybrali víťazný návrh Ing. arch. Michala Kontšeka.
Komplexnou rekonštrukciou sa zmenila nielen vizualizácia knižnice, ale riešili sme aj výmenu a nové rozvody elektriny, nové technické vybavenie, podlahy, steny. Výsledkom je multifunkčný priestor, ktorý bude slúžiť nielen na vypožičanie kníh, ale vďaka kompromisu a zvýšeniu regálov až po strop sme získali aj študovňu, priestor na sedenie pre čitateľov, multifunkčný – variabilný stôl na kreatívne dielne, a priestor pre hry, workshopy a aktivity pre malých aj veľkých.
Rekonštrukciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, spolufinancovanie zabezpečilo Mesto Revúca a z vlastných
zdrojov aj Mestské kultúrne stredisko Revúca. Projekt podporili a schválili poslanci mestského zastupiteľstva.
Chceme sa poďakovať za túto finančnú a nemateriálnu podporu, ale tiež za ďalšiu pomoc, bez ktorej by sme si len ťažko poradili.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Karin Kilíková a Juraj Genčanský
MsKS Revúca
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/217/revuca/12561/v-revucej-to-nezacalo-gymnaziom-ale-kniznicou#sigProGalleria7f4432d102




















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.