Poznáme najlepších autorov v celoslovenskej súťaži CENA GUSTÁVA REUSSA 2024

piatok, 01 november 2024 14:37

Poznáme najlepších autorov v celoslovenskej súťaži CENA GUSTÁVA REUSSA 2024 ^Doporučený

Napísal(a) J. Genčanský

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

(1 Hlasovať)

Ocenení autori s porotcami a predstaviteľmi mesta Zdroj: MsKS Revúca

REVÚCA | 1. novembra 2024 – Štvrtý ročník obnovenej súťaže Cena Gustáva Reussa sa skončil slávnostným vyhlásením výsledkov za účasti ocenených a členov hodnotiacej poroty v Revúcej. Dejiskom finále celoslovenskej literárnej súťaže autorov poviedok sci-fi a fantasy sa stala nová inštitúcia Litterra, charakterizujúca sa ako „priestor pre fantáziu“. Prihlásený rekordný počet autorov aj literárnych prác – 119 autorov so 130 poviedkami – hodnotila odborná porota zložená z profesionálov v žánri: Lucia Lackovičová, Róbert Kotian a Peter Michalík.

Na vyhlásenie výsledkov aktuálneho ročníka Ceny Gustáva Reussa organizátori pozvali všetkých súťažiacich autorov. Hoci prišla iba hŕstka z nich, spoločne sa mohli tešiť z ich spontánnej radosti po zisku niektorej z cien.

Na večere boli prítomní dvaja z trojčlennej hodnotiacej poroty: Lucia Lackovičová, literárna publicistka, autorka a editorka kníh, a Róbert Kotian, editor, spravodajca a komentátor, v súčasnosti novinár na voľnej nohe. Mesto Revúca reprezentovali zástupkyňa primátora Mgr. Lucia Medvecová a riaditeľka Mestského kultúrneho strediska Ing. Karin Kilíková. Súčasťou večera bola tiež beseda verejnosti s porotcami a uzavretý seminár s autormi o tvorbe v tomto žánri.

VÝSLEDKY CENY GUSTÁVA REUSSA 2024

kategória 15 až 25 rokov

1. miesto: Homo technicus – Juraj Medveď

2. miesto: Dohoda – Juraj Medveď

3. miesto: Stačí vedieť lietať – Mária Pidíková

Cena Mesta Revúca: Hlad po moci – Iveta Kosálová

Cena Litterry: Legenda o Strážcovi Starého lesa – Zuzana Faganová

kategória nad 25 rokov

ra cgr 24 tretia b 464441220 903344635232578 3936603237622112025 n Enhanced

1. miesto: Pod vŕbami – Patrícia Grachová

2. miesto: Pivnica – Katarína Cigánová

3. miesto: Šiesty hosť – Dominika Sakmárová

Cena mesta Revúca: Berieš mačku? – Ingrid Sekelová

Cena Litterry: Momi – Martin Pollák

Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Litterra, n. o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss, po ktorom je súťaž pomenovaná, pred takmer dvomi storočiami napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac.

ra cgr24 vsetci 2 464342784 903344381899270 5949515667296937332 n Enhanced

„Povznesme sa nad zemskú márnosť a nechajme všetko tu stáť v starej koľaji, aby sme vyzdvihnúc sa do výšin nebeských uzreli nový život a nový svet“ – taká je prvá veta Hviezdovedy. Revúčan Gustáv Reuss nechal vo fantázii vzlietnuť nielen svoje myšlienky a balón, ale aj sny a túžby všetkých nasledujúcich čitateľov. Inšpiroval vznik súťaže, ktorá už viac ako tridsať rokov nesie jeho meno. Sú to preteky ducha v žánri, ktorý sám naštartoval, keď z Revúcej začal siahať po hviezdach.

Všetky ocenené poviedky ročníka 2024 budú publikované v Zborníku najlepších prác, ktorý do konca roka vydá Mestské kultúrne stredisko v Revúcej..

KONTAKT:

Karin Kilíková

riaditeľka Mestského kultúrneho strediska

0905 362 814

Juraj Genčanský

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/217/revuca/12806/pozname-najlepsich-autorov-v-celoslovenskej-sutazi-cena-gustava-reussa-2024#sigProGalleria55a53e26f2

Čítať 1756 krát Naposledy zmenené sobota, 02 november 2024 12:21

Zverejnené v Revúca

Viac z tejto kategórie: « Deväťdesiatročný jubilant Ján Debnár Virtuálna realita priblíži cestu na Mesiac zo slávneho sci-fi diela Hviezdoveda »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

V S E P T E M B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME

5. september - Július Nosko (8.6.1907 Tisovec – 5.9.1986 Praha) – dôstojník, generál.

Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. Po vojne bol náčelníkom na Vysokom vojenskom učilišti, potom na Vojenskej akadémii v Prahe. V r. 1953 bol prepustený z armády a vrátil sa k svojmu pôvodnému povolaniu poľnohospodára-zootechnika a býval v Dobřanoch. Je autorom prác Vojaci v Slovenskom národnom povstaní, Takto bojovala povstalecká armáda. Za účasť v boji proti fašizmu a celoživotné dielo mu boli udelené viaceré vysoké vyznamenania. Na jeho rodnom dome je umiestená pamätná tabuľa. - MM-

12. september - Jozef Viktor Schwartz (19.3.1925 Banská Bystrica – 12.9.1981 Lenartovce, pochovaný v Rimavskej Sobote) – spisovateľ, lekár

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok Návraty z neskutočna (1984) a kniha poviedok s biografickými prvkami Pohľad zhora (1985). Obe diela vznikli v prostredí Gemera-Malohontu. - MM-

17. september - Vojtech Benický (12.5.1907 Pavčina Lehota – 17.9.1971 Pavčina Lehota) – speleológ, múzejník.

Priekopník slovenského jaskyniarstva, fotograf, publicista a speleologický organizátor. Spoluzakladateľ jaskyniarskeho zboru KSTL a Slovenskej speleologickej spoločnosti, dlhoročný tajomník speleologickej odbočky Slovenskej geografickej spoločnosti SAV. V r. 1931 – 1939 bol správcom jaskyne Domica, neskoršie Belianskej jaskyne a riaditeľom Múzea Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Podieľal sa na výskume Dobšinskej ľadovej jaskyne, jaskyne Milada (Silická Brezová) a Kečovskej jaskyne. Okrem reprezentačných speleologických publikácií Slovenské jaskyne (1950), Domica, jaskyňa pravekých tajov (1953),Výlet do Demänovských jaskýň (1956), Demänovské jaskyne (1961), napísal okolo 280 odborných a popularizačných článkov, správ a recenzií. Bol redaktorom časopisu Krásy Slovenska a v r. 1956 – 1971 zakladateľom a redaktorom zborníka Slovenský kras. - MM-

21. september - Samuel Takáč (6.3.1911 Tisovec – 21.9.1981 Bratislava) – verejný činiteľ, politik, elektrotechnický inžinier.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. - MM-

22. september - Michal Miloslav Hodža (22.9.1811 Rakša – 26.3.1870 Tešín, Poľsko) – národný buditeľ, ev. kňaz, prozaik, básnik, jazykovedec.

V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch. - MM-

24. september - Milan Podrimavský – (8. 11. 1943, Teplý Vrch – 24. 9. 2011, Bratislava) – historik, vedecký pracovník Historického ústavu SAV.

V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín. - MM-

24. september - Bruno Hojda (24.9.1901 Orlová – 28.11.1970 Košice) – stavebný inžinier. Študoval na VUT v Brne.

Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce. - MM-

25. september - Miroslav Rovný (25.9.1921 Rožňava – 17.12.1991 Bratislava) – vysokoškolský pedagóg, všestranný športovec, tréner.

Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – Volejbal, Športové hry, Pohybové hry, Hry na voľný čas. V areáli FTVŠ UK v Lafranconi bola dňa 10.2.2006 slávnostne otvorená nová športová hala, ktorá bola pomenovaná jeho menom. V roku 2019 bol Slovenskou volejbalovou federáciou uvedený do Siene slávy slovenského volejbalu. - MM-

25. september - Andrej Rolík (25. 9. 1896 Brdárka – 6. 12. 1981 Akron, Ohio USA) – činovník v krajanskom hnutí, básnik, publicista.

Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia. - MM-

26. september - Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka. V roku 1911 získala diplom sólovej speváčky na Hudobnej akadémii v Budapešti.

Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. V Jelšave sa zachoval jej rodný dom. Výročie jej narodenia si pripomenuli v Jelšave 11.11.2016 podujatím Spomienka na Basilides a jej pamiatku pripomína i plastika, ktorú inštalovali pred budovou múzea. Rodičia a súrodenci sú pochovaní v Jelšave. - MM-

27. september - Eva Krajčiová (27.9.1931 Rožňava – 14.8.1982 Rožňava) – knihovníčka, archivárka. Študovala v Rožňave na meštianskej a pedagogickej škole.

Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru. - MM-

28. september - Ján Breuer (28. 9. 1886 Brzotín – 21.3.1950 Banská Bystrica) – osvetový pracovník, učiteľ.

Študoval v Dobšinej a na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Pôsobil v Hrlici, v rokoch 1909 – 1937 v Hrachove pri Rimavskej Sobote, kde založil a viedol ľudovú hospodársku školu. Bol propagátorom nových foriem hospodárenia, ovocinárstva a včelárstva, o čom publikoval najmä v časopise Gemer-Malohont. Bol členom Spolku ev. a. v. učiteľov malohontských, členom Zemského učiteľského spolku župy Gemer-malohontskej a od 1931 ústredným tajomníkom Slovenskej evanjelickej jednoty. - MM-

29. september - Lívius Maderspach (1.2.1840 Rusca Montana, Rumunsko – 29.9.1921 Rákospalota, Maďarsko) – banský inžinier.

Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov. - MM-

29. september - Július Botto (24.7.1848 Rozložná – 29.9.1926 Revúca) – pedagóg, advokát, historik, publicista, prekladateľ a kultúrny činiteľ.

Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce Slováci, vývin ich národného povedomia, Krátka história Slovákov, Dejiny Matice slovenskej a i. V Rozložnej má zriadený Pamätný dom s literárnou expozíciou, na fasáde bývalej ev. fary je umiestnená jeho pamätná tabuľa. Pred druhou budovou gymnázia v Revúcej má umiestnený pomník s jeho bustou. - MM-

30. september - Václav Vraný (30.9.1851 Chvaletice, ČR – 8.9.1929 Tisovec) – botanik, múzejník, učiteľ, kultúrny pracovník.

Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930). - MM-

Plagáty