Teraz bol pred nami trhový mechanizmus a konkurenčné prostredie. Je preto prirodzené, že v hlavách zodpovedných ľudí sa hromadili otázky. Bolo nevyhnutné zodpovedať na všetky, ale najmä na tri najdôležitejšie. Prvá otázka znela: „Máme vytvoriť vlastnú firmu a hospodáriť v našich lesoch?“. Druhá otázka: “S akými cieľmi a akým spôsobom chceme v nej hospodáriť?“. Odpovedať bolo potrebné aj na nasledujúcu tretiu otázku: „Bude táto naša firma úspešná a prospešná?“.
O 136 rokov skôr naši predkovia uvažovali o odkúpení lesov. Nemali žiadne skúsenosti s ich spravovaním. Chceli sa však zbaviť závislosti od majiteľov lesov. Drevo malo pre život a rozvoj mesta so železiarskou výrobu takmer cenu zlata. Naši predkovia mali odvahu, vieru vo vlastné sily a zdravý „sedliacky“ rozum. Preto sa rozhodli lesy kúpiť. Kúpili ich v roku 1857 za 80 tisíc zlatých, hoci si museli vziať pôžičku. A urobili veľmi dobre.
Aj v roku 1992 sa rozhodovalo o závažných veciach. Bremeno rozhodnutia bolo na vedení mesta – na mestskom zastupiteľstve a primátorovi mesta Štefanovi Ivanovi. Rokovania a následné hlasovania dali odpoveď na prvú závažnú otázku“ „Máme vytvoriť vlastnú firmu a hospodáriť v našich lesoch?“ Odpoveď bola jasná: „Áno“. Dňa 22.12.1992 schválilo mestské zastupiteľstvo vytvorenie organizácie Mestské lesy Revúca, spol. s r.o., boli založené notárskou zápisnicou zo dňa 20.201993. Vznikli zápisom v Obchodnom registri dňa7.6.1993.
V súvislosti so založením organizácie bolo potrebné hľadať odpoveď aj na druhú dôležitú otázku:“ S akými cieľmi a akým spôsobom v nej chceme hospodáriť?“ Sme rôzni ľudia, rozličné nátury. Máme odlišné ciele, rôzne spôsoby aj nerovnaké zásady ... Našťastie, v čase vzniku našej firmy, mali vo vedení nášho mesta, takpovediac navrch ľudia, ktorí si vzali príklad zase od našich predchodcov. Zo záznamov mestských protokolov z polovice 19. storočia sa dozvedáme, že Revúčania mali veľmi zodpovední vzťah ku svojim lesom. Napríklad zo dňa 7. apríla 1857 je zápis v znení: “Aby se dřevo dle predpisu rúbalo a žádny defekt se nestal, pán Jiři Kallina starší se za lesoinšpektora ustanoviť má!“ Alebo na inom mieste – v štatúte mesta Revúca z roku 1927 sa uvádza: “Ak dôjde v dôsledku mimoriadnych udalostí (vetrolomy, lesná chrobač ...) k väčšej ťažbe dreva, a tým vyššiemu príjmu, nemá sa zúžitkovať v tom roku, ale odložiť sa má na horšie časy.“
V revúckych lesoch sa hospodárilo od začiatku na vysokej odbornej úrovni od roku 1874 aj na základe lesného hospodárskeho plánu. Zaujímavosťou je napríklad to, že lesmajstrom v Revúcej bol aj syn známeho Ľudovíta Grajnera, riaditeľa Coburgovských lesov v Jelšave. Z uvedeného vyplýva, že v rokoch 1992 – 1993 vzor z minulosti bol. Boli aj rozumní ľudia vo vedení mesta. Preto bolo jasné, ako sa bude hospodáriť a dala sa odpoveď na druhú otázku: „ Z akými cieľmi a akým spôsobom sa bude hospodáriť?“ Cieľom hospodárenia bude zveľaďovať lesný majetok, dosahovať dlhodobo vyrovnané a podľa možností ziskové hospodárenie. Hospodáriť sa bude odborne a ekologicky.
Bolo nevyhnutné dať odpoveď aj na tretiu veľmi dôležitú otázku: “Bude táto naša spoločnosť úspešná a prospešná?“ Na zodpovedanie tejto otázky muselo uplynúť oveľa viac času. Nie rok, nie dva. Prešlo už 20 rokov od vzniku Mestských lesov Revúca, spol. s r.o., a je čas dať odpoveď aj na túto otázku. V čase vzniku našej firmy boli vo verejnosti obavy z neschopnosti neštátnych subjektov odborne a zodpovedne hospodáriť v lesoch. Čoskoro sa však ukázalo, že obavy boli celkom zbytočné. Našlo sa dosť skúsených odborníkov, zanietených ľudí, aj múdrych hospodárov. Väčšina neštátnych subjektov hospodáriacich v lesoch, si urobila zakrátko dobré meno.
Rovnako to bolo aj v Revúcej. Najväčšiu zásluhu na založení spoločnosti a úspešnom začiatku jej rozvoja mal Ing. Jaroslav Gočaltovský, ktorý využil svoje schopnosti a skúsenosti z riadenia výrobnej firmy. Revúca bola medzi prvými mestami zakladajúcimi lesnícke firmy. Začiatky neboli ľahké. Začínalo sa od nuly a neprajníci nám kládli prekážky. Napriek tomu sa naša spoločnosť rýchlo rozvíjala. Úspech sa dostavil aj preto, že do našej firmy sa pracovníci prijímali na základe ich schopností a vzťahu k práci. Dôležité bolo tiež, že väčšina mestských zastupiteľstiev chápala a súhlasila s prioritami a spôsobom hospodárenia v našej spoločnosti.
Mestské lesy Revúca a ja, vo svojej vedúcej funkcii, môžeme hovoriť o výnimočnom šťastí na primátorov. Všetci traja doterajší primátori Štefan Ivan, Jaroslav Gočaltovský a Eva Cireňová si zaslúžia veľkú vďaku a uznanie. Celých 20 rokov držali a držia ochrannú ruku nad našou firmou a revúckymi lesmi. Možno je to tým, že jeden je milovník prírody, druhý lesník a tretí pochádza z lesníckej rodiny. Možno je to viac o charaktere a zodpovednom výkone ich funkcie. Naša firma hospodári na lesnom majetku mesta a každoročne platí nájomné odvádzané do mestského rozpočtu. Od začiatku existencie našej firmy sme sa snažili rozvíjať aj ďalšie aktivity: vlastnú dopravu dreva, škôlkarskú činnosť s predajom sadeníc, obchod s nakúpeným drevom, otvorili sme predajňu Lesanka. Certifikovali sme lesy. Vstúpili sme do lesníckych združení, do obchodnej spoločnosti ZOLKA Zvolen, spol. s r.o.
V čase krízy sme lesy chránili, v čase hojnosti sme mysleli na horšie časy. Inicializovali sme založenie prírodnej rezervácie Hodošov les. Spolupracujeme s ochranou prírody pri záchrane chránených druhov rastlín a živočíchov. Na verejnosti a najmä medzi mládežou propagujeme lesy a lesníctvo. Spolupracujeme nielen s neštátnymi lesmi a mestom Revúca, ale aj so štátnymi lesmi, najmä s OZ v Revúcej a s mnohými inými firmami a organizáciami.
Tak, ako sa predsavzalo na začiatku, snažíme sa hospodáriť čo najlepšie. Les nie je ložisko uhlia. Nie je to reklamná agentúra, ani internetový obchod. Les je zložitý živý organizmus s vyše 100 rokov trvajúcou obnovou. Preto nemôže byť meradlom dobrého hospodárenia v lese len zisk! Urobiť zisk nie je až také veľké umenie. Zamestnať a dať zarobiť ľuďom sa tiež dá. Ochraňovať a zveľaďovať les môže každý odborník. To však nie je až také náročné. Náročné je tri v jednom – zveľaďovať les, dať ľuďom prácu a ešte urobiť zisk.
Ja osobne som presvedčený, že aj napriek chybám a omylom, uplynulých 20 rokov Mestských lesov v Revúcej hovorí o tom, že na začiatku sa zakladatelia rozhodli správne. Že odborníci firmu dobre rozbehli a my sme si neurobili hanbu. Preto si myslím, že môžeme dať kladnú odpoveď aj na tretiu dôležitú otázku. A to: „Bude naša fima úspešná a prospešná?“ Áno, Mestské lesy Revúca, spol. s r.o., sú úspešná firma a prospešná nielen pre svoje mesto.
Za úspešné, náročné aj pekné roky Mestských lesov Revúca patrí vďaka mnohým. Ďakujem zakladateľom, primátorom, poslancom mestského zastupiteľstva, priateľom, priaznivcom a najmä našim pracovníkom. Mozaiku 20 rokov našej firmy sme vyskladali spoločne. Bolo mi cťou. Ďakujem.
Ing. Ladislav Szabó,
konateľ Mestské lesy Revúca spol. s r.o.































Uplynulo 20 rokov od založenia Mestských lesov Revúca, spol. s r. o. Myslím si, že je čas obzrieť sa dozadu, pripomenúť si začiatky a zhodnotiť dve desaťročia existencie našej spoločnosti.
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-