a dohováraniu tým fajčiarom, ktorí si aj záhony kvetov zamieňajú za smetisko. Žiada sa častejšie kontrola políciou a zvýšenie postihov, pretože autobusovú stanicu máme novú a chceme ju mať vždy čistú. Nachádza sa v strede mesta.
Ale čo sa udialo. Jedného dňa v časti čakárne bola zriadená trafika. Áno, trafika s tabakom. No a kde sa ponúka tabak, tam predsa zákaz fajčenia nemôže platiť. Takto si to fajčiari vysvetľujú a fajčia. Prístup k okienku trafiky je aj cez kvetinový záhon. A tak zákaz fajčenia a trafika na stanici SAD v Revúcej si protirečia. Predaj novín, informačných materiálov o meste a okolí, suvenírov je ale žiaduci.
O trafiku a tabak sa SAD Lučenec prenajatím priestoru postarala, ale o autobusový cestovný poriadok pre okres Revúca, ktorý by sa dal kúpiť, nie. Naposledy bol vydaný 14. decembra 2003. V okolitých okresoch dopravné spoločnosti a závody, napríklad aj v Rožňave, cestovné poriadky aj pravidelne obnovujú a predávajú. Ústredie SAD Lučenec je od Revúcej ďaleko a k hornému slovenskému Gemeru má stále akýsi zvláštny macošský vzťah. Veď na túto skutočnosť v Revúckych listoch upozorňovali už vo februári roku 2005. Zbytočne. Namiesto autobusového cestovného poriadku Revúčania dostali trafiku. A ešte dodajme, že v okresnom meste v Revúcej sa nedá kúpiť ani cestovný poriadok Železníc Slovenskej republiky. Akoby sa z nášho mesta necestovalo.
Ľudovít Barančok
{jcomments on}
nedeľa, 05 september 2010 17:07
Čo by malo a nemuselo byť na autobusovej stanici v Revúcej vo vzťahu k cestujúcim Doporučený
Napísal(a) Ing. Ľudovít Barančok
Lekári upozorňujú na vážne zdravotné dôsledky fajčenia, zákonodarcovia vydávajú zákony na obmedzenie, až jeho zákaz, kontroly dohliadajú na ich dodržiavanie, porušovanie zákazu sankcionujú. Všetci spolu vynakladajú úsilie na ochranu zdravia nás všetkých. Nie je tomu dávno, čo si túto úlohu začala plniť SAD aj v Revúcej tak, ako si to zákon vyžaduje. Na autobusovej stanici sú na viac ako 10 viditeľných miestach vylepené informácie o zákaze fajčenia a mestská polícia i v Revúckych listoch uverejňuje konkrétne prípady porušovania tohto zákazu a postihy, pretože sú aj ľudia nepoučiteľní, zákaz nerešpektujúci, poriadok nemilujúci. Stanica je i napriek tomu čistá vďaka stálemu upratovaniu
Zverejnené v
Revúca


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a