Čo by malo a nemuselo byť na autobusovej stanici v Revúcej vo vzťahu k cestujúcim Doporučený
Napísal(a) Ing. Ľudovít Barančok
Lekári upozorňujú na vážne zdravotné dôsledky fajčenia, zákonodarcovia vydávajú zákony na obmedzenie, až jeho zákaz, kontroly dohliadajú na ich dodržiavanie, porušovanie zákazu sankcionujú. Všetci spolu vynakladajú úsilie na ochranu zdravia nás všetkých. Nie je tomu dávno, čo si túto úlohu začala plniť SAD aj v Revúcej tak, ako si to zákon vyžaduje. Na autobusovej stanici sú na viac ako 10 viditeľných miestach vylepené informácie o zákaze fajčenia a mestská polícia i v Revúckych listoch uverejňuje konkrétne prípady porušovania tohto zákazu a postihy, pretože sú aj ľudia nepoučiteľní, zákaz nerešpektujúci, poriadok nemilujúci. Stanica je i napriek tomu čistá vďaka stálemu upratovaniu
Ale čo sa udialo. Jedného dňa v časti čakárne bola zriadená trafika. Áno, trafika s tabakom. No a kde sa ponúka tabak, tam predsa zákaz fajčenia nemôže platiť. Takto si to fajčiari vysvetľujú a fajčia. Prístup k okienku trafiky je aj cez kvetinový záhon. A tak zákaz fajčenia a trafika na stanici SAD v Revúcej si protirečia. Predaj novín, informačných materiálov o meste a okolí, suvenírov je ale žiaduci.
O trafiku a tabak sa SAD Lučenec prenajatím priestoru postarala, ale o autobusový cestovný poriadok pre okres Revúca, ktorý by sa dal kúpiť, nie. Naposledy bol vydaný 14. decembra 2003. V okolitých okresoch dopravné spoločnosti a závody, napríklad aj v Rožňave, cestovné poriadky aj pravidelne obnovujú a predávajú. Ústredie SAD Lučenec je od Revúcej ďaleko a k hornému slovenskému Gemeru má stále akýsi zvláštny macošský vzťah. Veď na túto skutočnosť v Revúckych listoch upozorňovali už vo februári roku 2005. Zbytočne. Namiesto autobusového cestovného poriadku Revúčania dostali trafiku. A ešte dodajme, že v okresnom meste v Revúcej sa nedá kúpiť ani cestovný poriadok Železníc Slovenskej republiky. Akoby sa z nášho mesta necestovalo.
Ľudovít Barančok
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.