streda, 09 marec 2011 17:24
Dakoďi naší prastarí otcove pódali: V chotáru musí mat šitko svojo meno Doporučený
Napísal(a) Ľudovít Barančok
Múdri luďe z „Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici“ vo velké a záslužné roboťe vydali knižku „Terénne názvy z Muránskej doliny, autor Jaromír Krško. Dobre urobili, bo stárnemo a koď nás nebuďe, zanikli by aj staria mená lúk, dolín, potokó, vrchó, hvarí medzi luďmi, aj koď na Správe katastra v Revúci je šitko poznašeno. Tak, ak pódali dakoďi naší prastarí a starí otcove, že v chotáru musí mať šitko svojo meno. Ťich mian je velé podle katastra, kartotéky zo SAV v Bratislave, Nárečového slovníka Orlovského a hlavne podle pameťi luďí. Dakotria si spomínamo, aby zmo na ne nezabudli:
Antalíška (lúka), Árvaiška (lúka), Bachťeren (strážená cesta cez železničnú trať), Balcärka (lúka), Banská (vrch), Bány (hvara), Bartová, Friše (hámor), Benková (lúka), Blatnia dolinky (dolina), Bodnárka (lúka), Cérov, Sérov prialoh (rovinka vo hvare), Cicmoška (pri nižné hati), Šiarný kút (hvara), Dánieliska (lúka), Dolina, Dolinský järok (dolina, potok), Druhý hon (polo), Ďunärová (dolina), Farská lúka (lúka), Fébrová, Pod Tašinberg (lúka, hvara), Ganajka (lúka, polo), Gubärová ďiara (jeskyna), Hanková (lúka), Hembríber (lúka, kopec), Hiag (lúka, hvara), Hlaviny (vrch, sedlo), Hliniská (lúka), Hódošov les (kopec, hvara), Horáren (horáreň), Hozáciška (záhrada), Hracká (cesta), Chotárná (lúka, dolina), Janíková (lúka), Jermošisko (lúka na jermoky), Jókušová (lúka), Kapusnica (polo), Kasperka (lúka), Katrianka (lúka, záhraďi), Károliška (záhrada), Käre, Krížnia, Rudnia cesťi (cesta), Kesel (lúka), Kiašková (dolina), Kochärka (lúka), Končková (zarosnúta lúka), Konopiskom (polo), Kopánka (záhrada), Králová lúka (lúka), Za Krížom (lúka, hvara), Kušnärka (lúka), Kúpele (kúpele), Gichta (lúka, hvara), Léchärtová (dolina), Lúšky (lúka, hvara), Markovickín kút (lúka), Maša (maša, hámor), Mázaif (lúka), Michlová (dolina), hvara), Mišová (dolina), Mokränka (lúka), Motúzová (dolina), Mrhovisko (jema), Muránka (riaka), Na Vyšnú Mašu (lúka), Nižnia polo (polo), Otrokovice (lúka, polo, zastavenia), Papučková dolinka (dolina), Pavlusovia báne (vrch), Piškátorka (hvara), Plac, Pred trakťírom (plac), Pod Šervenó (lúka), Poza humná (polo), Profantka (lúka), Promenáda (gaštanová alej do Kúpeló, len bula), Rajsová (dolina), V Róni (lúka, polo), Sádok (záhrada), Sihliny (lúky), Skalka (kopec), Smolärka (hvara), Starý cinťerím (cinterím), Stuďená voda (studniška), Suchian stráne (lúky), Šébišťok (lúky, záhraďi), Šegúlová rovianka (lúka), Šendovo (lúka, záhraďi), Šestáška (lúka), Šmickär (hvara), Štefanšoška (lúka), Šťengerauš (hvara, dolina), Šturmánová hvara (vrch), Šústrová (záhraďi, dolina), Tabaška (lúka), Tašinberg (sedlo, svah), Trubaška (lúka, kopec), Úkorová (lúka, hvara), Váradiška (lúka), Velká lúka (lúka), Viastovia dolinka (dolina), Viargová (dolina), Viniška (lúka, polo), Vyšnia polo (polo), Za Hŕbok (hvara), Za farskó stodoló (lúka, dnes zastavená), Za Královó záhradó (lúka, hvara), Za Štrekó (lúky), Zubová (vrch), Žläbok (studniška), Žobráška (studniška), Zdichavka (riaka).
Že kde se tia lúky, záhraďi, hvary, polá, doliny, potoky, vrchy nachádzajú, to už nahmám na vás.
Ľudovít Barančok
{jcomments on}
Zverejnené v
Revúca


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a