Po rekonštrukcii je k dispozícii ubytovanie pre 18 imobilných osôb v rámci prízemia a pre 60 osôb schopných pohybu na prvom a druhom poschodí objektu. Na nové bývanie sa veľmi tešila aj momentálne najstaršia obyvateľka zariadenia, 94-ročná Janka Sivičeková. "Veľmi je tu pekne, spokojná som," povedala babička.
Celý objekt vrátane vstupu je riešený bezbariérovo.Predseda BSK Vladimír Maňka sa poďakoval primátorke, za to že nerezignovali a využili možnosť získať peniaze z eurofondov. "Tu nejde o to, že máte nejaké zamestnanie. Je to o tom, že to máte v sebe. Inak by ste to nerobili. Táto práca nie je ohodnotená nikde na Slovensku. Je to vaše poslanie a ja vám všetkým ďakujem, že sa venujete týmto ľuďom, ktorí to potrebujú," povedal Maňka.
Počas rekonštrukcie museli obyvateľov domova dočasne presťahovať. "Časť klientov sme presťahovali do zariadenia Pohoda, niektorí sa dočasne vrátili k príbuzným. Oprava budovy Cilka by sa za plnej prevádzky nemohla vôbec uskutočniť," vysvetlila prednostka mestského úradu Eva Kučeráková.
Bezbariérový vstup a bezbariérovo riešená celá budova umožňujú bezproblémový pohyb klientov aj zamestnancov. V rámci prevádzky je poskytované stravovanie 4x denne, zdravotná a opatrovateľská starostlivosť a taktiež 2 x týždenne služby ošetrujúcej lekárky, sociálna rehabilitácia a ďalšie služby ako upratovanie, pranie, žehlenie, nákupy a iné, podľa potrieb klientov. V Cilke je v súčasnosti 68 klientov, o pohodlie ktorých sa starajú dve zdravotné sestry a 14 opatrovateliek.
Zdroj info: TASR a revuca.sk
Fotografie vyhotovil Karol Žigo
{gallery}zdravie/revuca/zos{/gallery}
{jcomments on}

































V Revúcej dňa 19.12.2011 predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka, primátorka mesta Eva Cireňová a Rudolf Mišovec, konateľ firmy MGM, s.r.o. Považská Bystrica za prítomnosti pozvaných hostí, klientov a zamestnancov zariadenia opatrovateľskej služby slávnostne dali do používania zrekonštruovanú budovu ZOS Cilka. Pri odovzdávaní sa pán Vladimír Maňka poďakoval primátorke Revúcej za to, že nerezignovali a využili možnosť získať peniaze z eurofondov. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a