V tomto štýle sa niesol v piatok 1. februára 2013 už ich siedmy ples, ku ktorému im pomohla i Rada rodičov pri Gymnáziu Martina Kukučína. Hľadali sme medzi zabávajúcimi sa študentmi mladých hrdinov Kukučínových Mladých liet – Miška Jahodu a Martina Putorisa a Elenu, dcéru učiteľa Petra Zvarinu. Istotne tam aj oni boli, iba pod inými menami. Možno nám čas poodhalí nových hrdinov tohto bálu. Príjemné prostredie a zábavu študentov zvečnila kamera portálu revuca24.sk a prínosom bola aj ochota pani Evy Viestovej, ktorá našu stránku obohatila o krátky video záznam. Spomínam si, že za našich čias štúdia na strednej škole sme sa na nič podobné neopovážili ani len pomyslieť. Všetko to mala nahradiť stužková. Aj keď nám ostali z nej pekné spomienky, dnešný bál gymnazistov bol vtedy pre nás úplne nedostupným. Aj preto oceňujem zhodu revúckych gymnazistov a ich rodičov zorganizovať v tomto období také krásne podujatie. Pridá sa k našej video galérii aj od vás niečo podobné? Radi to zverejníme.Video z bálu:
{jcomments on}

































Čas plesov i bálov je aj na Gemeri v plnom prúde. O jedných vieme, o iných sa nám nepodarilo získať absolútne nič. Chceli by sme získať viac príspevkov z takýchto podujatí, aby sme sa vzájomne obohacovali. V ostatnom čase sme uverejnili niekoľko obrázkov z podujatí v Dobšinej, kde sa zabávali i najmenší, ktorí akoby otvárali svojím detským plesom tohtoročnú sezónu. Predstavili sa nám z tohto mesta i dospeláci, ktorí využili aktivitu miestnych farárov na plesovú zábavu. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a