K hudobným dejinám Gemera a Malohontu v rokoch 1780–1918, Prof. PhDr. Boris BANÁRY, CSc.: Ľudovít Vansa a Tisovský spevokol, Mgr. art. Andrej ŠTAFURA: Súčasné poznatky o historických organoch stredného Gemera, Mgr. Ľudmila PULIŠOVÁ – RNDr. Ján ALÁČ: Hudobné nástroje v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Mgr. Edita KUŠNIEROVÁ: Spomienka na muzikológa Františka Zagibu. Hudobné motívy v ikonografii výtvarných pamiatok Gemera. Doc. Mgr. art. Anna PREDMERSKÁ- ZÚRIKOVÁ: Cirkevný hudobník Jozef Farkaš, PhDr. Viera SEDLÁKOVÁ: Juraj Kazamek, jeho pôsobenie doma a v zahraničí, Doc. Elena LETŇANOVÁ: Spomienky na môjho otca, hudobníka Ing. Júliusa Letňana. Partneri konferencie sú: VÚC Banská Bystrica, Prvé slovenské literárne gymnázium, Mesto Revúca, ZUŠ Revúca.
A.Š.
{jcomments on}

































Prínos osobností pre rozvoj hudobnej kultúry Gemera a Malohontu je témou muzikologiockej konferencie, ktorá sa uskutoční 1. decembra 2011 v budove Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej. Súčasťou konferencie bude tiež koncert, ktorý sa v rámci Revúckych adventných koncertov uskutoční o 18.00 hod. v Koncertnej sále Základnej umeleckej školy v Revúcej. Sólistami koncertu sú: Michaela Kukurová - soprán, Stanislav Bartko – basbarytón a Eva Cahová – klavír. Na konferencii, ktorú zorganizoval Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a nezisková organizácia Quirinius dopoludnia od 10.00 hod. odznejú tieto prednášky - PhDr. Jana LENGOVÁ, CSc.:
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a