
Ako dcéra priekopníka permakultúry v Československu, Karola Končka, sa s permakultúrou stretávala už od detstva. Dnes sa venuje navrhovaniu záhrad a verejných priestorov, lektorovaniu kurzov so zameraním na permakultúru a eko-záhradníctvo a eko-staviteľstvo a uverejňuje články o permakultúre. Otvorila si samostatnú prax v navrhovaní a uskutočňovaní architektonicko-sadovníckych diel v krajine.
Druhá ocenená Tatiana Brezinská Čuperková, úspešná spisovateľka „Evitoviek“, ktorá v priebehu dvoch rokov vydala tri knihy, sa podujatia nemohla zúčastniť a tak ocenenie z rúk viceprimátorky za ňu prevzala jej sestra. Tatiana bola najskôr športová novinárka, dnes je autorka príbehov, ktoré chytia sa srdce. Na konte má už tretiu Evitovku. Jej predchádzajúce dve – „Nájdem si ťa v Ríme“ a „Klamár“ sa stretli s mimoriadnym úspechom. V románe „Jeden a pol ženy“ sa Táňa vracia k svojej obľúbenej téme – cestovaniu a láske. 
Viceprimátorka mesta Ing. Viera Hanesovská sa obom oceneným poďakovala za výbornú reprezentáciu nášho mesta a popriala im veľa ďalších úspechov.
Festivaly prebiehali celé leto a štafeta zábavy vyvrcholí Dňom otvorených dverí priamo v pivovare hlavného partnera podujatia vo Veľkom Šariši začiatkom septembra.
Ďakujeme všetkým organizátorom, skvelým účinkujúcim, úžasnému moderátorovi a v neposlednom rade všetkým tým, ktorí prišli a na námestí vytvorili super atmosféru!
Mgr. Martina URBANOVÁ,
MsKS Revúca
Fotografie Peter BREZŇANÍK
picasa_albumid=6052296449202230577
{jcomments on}


































Hovorí sa, že najlepšia zábava je na východe, a to sa potvrdilo aj toto leto. V siedmich mestách sa v spolupráci s pivovarom ŠARIŠ rozbehla séria východniarskych festivalov. Revúca mala ten svoj, pod názvom „MY SME REVÚCA“, v sobotu 23. augusta 2014 a bola šiestym mestom v poradí. Centrum mesta sa v tento deň zaplnilo spevom, hudbou a smiechom Revúčanov, ktorí si takéto akcie naplno užívajú. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a