Martina Chrapánová si dokázala splniť sen každého športovca – zúčastniť sa olympijských hier. Stala sa tak priekopníčkou olympizmu z mesta Revúca, okresu i Gemera. Svoju športovú cestu začala ako mnohé deti v siedmich rokoch na zjazdových lyžiach, ale čoskoro sa rozhodla pre biatlon. Bežecké lyže dostala pod stromček a prvé pretekárske umenie si otestovala v pretekoch v letnom biatlone v kategórii 10 ročných. Presne 14 rokov trvala jej cesta z revúckych lúk a strelnice na vysnívané olympijské hry. Základný športový rozvoj absolvovala v školskom športovom stredisku biatlonu v Lubeníku, ktoré založil v roku 2000 riaditeľ základnej školy Dr.Vladimír Gažúr. Pod vedením trénerov Dušana a Milana Chrapána sa postupne prebojovala na popredné miesta v slovenských rebríčkoch s túžbou získať reprezentačný dres. Trpezlivosť, húževnatosť a skromnosť – to sú najdôležitejšie vlastnosti Martiny. I keď medaily z národných majstrovstiev vo vitríne utešene pribúdali, tá najcennejšia, za titul majstra Slovenska chýbala až do roku 2010.
Najlepšie umiestnenia:
Majstrovstvá sveta 2007 Martell – 13.miesto, rýchlostné preteky, kat. kadetky
Majstrovstvá sveta 2008 Ruhpolding – 11. miesto, stíhacie preteky, kat. kadetky
Majstrovstvá sveta 2012 Ruhpolding – 42. miesto, vytrvalostné preteky, kat. ženy
Majstrovstvá sveta 2011, 2012, 2013 – 8. miesto, štafetové preteky, kat. ženy
Majstrovstvá Európy 2008 Ufa – 14. miesto, vytrvalostné preteky, kat. juniorky
Majstrovstvá Európy 2012 Osrblie – 13. miesto, stíhacie preteky, kat. ženy
Majstrovstvá Európy 2013 Bansko – 9. miesto, vytrvalostné preteky, kat. ženy
Zimná svetová univerziáda 2011 Erzerum – 13. miesto, stíhacie preteky
Zimná svetová univerziáda 2013 Trentino – 4. miesto, vytrvalostné preteky
9. miesto, rýchlostné preteky
Medzinárodné majstrovstvá Čiech na kolieskových lyžiach 1. a 2. miesto v r. 2010
Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach 2011– 11. miesto, rýchlostné preteky
Majstrovstvá Slovenska: 2 x 1. miesto
6 x 2. miesto
13 x 3. miesto
Veľké ciele sa skladajú z tisíc maličkostí. Všetky musia do seba zapadnúť v správny čas ako skladačka. Nám, priaznivcom biatlonu a všetkým členom klubu sa dostalo radostnej odmeny. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa postupne na tejto mozaike úspechov podieľali svojím úsilím, brigádami, nespočetnými výletmi za snehom, pretekmi a podporou. Pre tých najmladších členov klubu je to šteklivá výzva, reálna možnosť snívať svoj veľký sen o bielej olympiáde.
Blahoželáme Martina, prajeme Ti šťastnú cestu do Soči, veľa radosti, zdravia a športových úspechov!
Priaznivci Klubu biatlonu Magnezit Revúca
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.