Najlepšie umiestnenia:
Majstrovstvá sveta 2007 Martell – 13.miesto, rýchlostné preteky, kat. kadetky
Majstrovstvá sveta 2008 Ruhpolding – 11. miesto, stíhacie preteky, kat. kadetky
Majstrovstvá sveta 2012 Ruhpolding – 42. miesto, vytrvalostné preteky, kat. ženy
Majstrovstvá sveta 2011, 2012, 2013 – 8. miesto, štafetové preteky, kat. ženy
Majstrovstvá Európy 2008 Ufa – 14. miesto, vytrvalostné preteky, kat. juniorky
Majstrovstvá Európy 2012 Osrblie – 13. miesto, stíhacie preteky, kat. ženy
Majstrovstvá Európy 2013 Bansko – 9. miesto, vytrvalostné preteky, kat. ženy
Zimná svetová univerziáda 2011 Erzerum – 13. miesto, stíhacie preteky
Zimná svetová univerziáda 2013 Trentino – 4. miesto, vytrvalostné preteky
9. miesto, rýchlostné preteky
Medzinárodné majstrovstvá Čiech na kolieskových lyžiach 1. a 2. miesto v r. 2010
Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach 2011– 11. miesto, rýchlostné preteky
Majstrovstvá Slovenska: 2 x 1. miesto
6 x 2. miesto
13 x 3. miesto
Veľké ciele sa skladajú z tisíc maličkostí. Všetky musia do seba zapadnúť v správny čas ako skladačka. Nám, priaznivcom biatlonu a všetkým členom klubu sa dostalo radostnej odmeny. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa postupne na tejto mozaike úspechov podieľali svojím úsilím, brigádami, nespočetnými výletmi za snehom, pretekmi a podporou. Pre tých najmladších členov klubu je to šteklivá výzva, reálna možnosť snívať svoj veľký sen o bielej olympiáde.
Blahoželáme Martina, prajeme Ti šťastnú cestu do Soči, veľa radosti, zdravia a športových úspechov!
Priaznivci Klubu biatlonu Magnezit Revúca
{jcomments on}

































Martina Chrapánová si dokázala splniť sen každého športovca – zúčastniť sa olympijských hier. Stala sa tak priekopníčkou olympizmu z mesta Revúca, okresu i Gemera. Svoju športovú cestu začala ako mnohé deti v siedmich rokoch na zjazdových lyžiach, ale čoskoro sa rozhodla pre biatlon. Bežecké lyže dostala pod stromček a prvé pretekárske umenie si otestovala v pretekoch v letnom biatlone v kategórii 10 ročných. Presne 14 rokov trvala jej cesta z revúckych lúk a strelnice na vysnívané olympijské hry. Základný športový rozvoj absolvovala v školskom športovom stredisku biatlonu v Lubeníku, ktoré založil v roku 2000 riaditeľ základnej školy Dr.Vladimír Gažúr. Pod vedením trénerov Dušana a Milana Chrapána sa postupne prebojovala na popredné miesta v slovenských rebríčkoch s túžbou získať reprezentačný dres. Trpezlivosť, húževnatosť a skromnosť – to sú najdôležitejšie vlastnosti Martiny. I keď medaily z národných majstrovstiev vo vitríne utešene pribúdali, tá najcennejšia, za titul majstra Slovenska chýbala až do roku 2010.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a