Pod záštitou Centra voľného času prebehli turnaje v šachu, stolnom tenise a na tenisových kurtoch majstrovstvá okresu žiakov v tenise.
Ako som už na začiatku spomenula, koncerty Šimka a Chodúra zaujali opäť veľké množstvo ľudí, ktorí si ich prišli vypočuť a hlavne aj pozrieť naživo. Nášho kolegu Janka najviac zaujala akcia kynologického klubu a tak sa tam vybral, aby Vám trochu priblížil ich činnosť. A takto nám to sprostredkoval...
Členovia kynologického klubu CANIS CLUB 9K, ktorý je registrovaný ako športový klub v meste Revúca, pripravili ukážky pre divákov, kde prezentovali svoju náročnú činnosť pri výcviku a práci so psami. O tieto ukážky sa postarali psovodi Vladimír Králi, Ladislav Ďuriška, Pavol Hýbela a Marcel Maťko.
Skutočne, ukážky čo predviedli stáli za to, a ako sa hovorí „klobúk dole“, ale aj tak najväčšími hviezdami tohto podujatia boli Boris, Nero, Xando a Yasper. Títo nemeckí ovčiaci, ktorí už slúžia v radoch polície, alebo sa do ich radov len chystajú. Takže medzi týmito štyrmi psíkmi, ktoré mali diváci možnosť vidieť je veterán ktorý je už 10 rokov v aktívnej službe a pomaly sa chystá do policajného dôchodku, ale aj mladý pes, ktorý sa ešte na vstup do aktívnej služby len pripravuje.
Na videu si môžete tipnúť, že ktorý je ktorý, ale asi sa Vám to, tak ako mne nepodarí, pretože tieto psíky pod vedením ich psovodov počúvali na každé slovíčko a čo sa zručností a šikovnosti týka, boli jeden lepší ako druhý. Samozrejme hodnota takéhoto psa je nevyčísliteľná a kvalita takéhoto psa veľmi záleží aj od psovoda, ktorý ho vedie. Sú spolu vlastne od začiatku a výcvik sa začína už od šteniatka, aby postupne naberal na intenzite a keď psík zvládne mnohé náročné požiadavky, ktoré sa na neho kladú, je zaradený do výkonu služby u polície a stáva sa členom zboru. Ich prínos pri práci je neoceniteľný, pretože ich vlastnosti jednoducho nie je možné nahradiť a bez ich pomoci by často nebolo možné dosiahnuť také rýchle a efektívne výsledky ako s ich pomocou. Vo svojej práci sú často „nasadzovaní do prvej línie“, či už pri vnikaní do budov, odhaľovaní páchateľa, ale aj pri vyhľadávaní nebezpečných látok a záchrane osôb, takže ich služby sú neoceniteľné.
Na ihrisku nám členovia klubu predstavili rôzne prvky činnosti ako je stopovanie, nájdenie predmetu, donesenie predmetov. Samozrejme najatraktívnejšou časťou boli ukážky, kde psy predvádzali zadržanie páchateľa. A poviem Vám, sú to teda bojovníci, ktorí sa len tak ľahko nedajú odstrašiť ani bitkou a jednoducho splnia svoju úlohu a páchateľa zastavia. Túto disciplínu si mali možnosť vyskúšať aj záujemcovia z radov divákov. Aj keď sa vraví, že pes je najlepším priateľom človeka, a ja s tým plne súhlasím, predsa len, keď sa na vás rúti vycvičený policajný pes, tak tam končí sranda.
Nemal problém ani s likvidáciou odvážlivca, a ten bol o chvíľku na zemi. Po celý čas bolo úžasné sledovať ako títo psy počúvajú na slovo a reagujú na pokyny svojich psovodov. Jednotlivé ukážky si vyslúžili aj potlesk prítomných divákov a samozrejme rozžiarené očká prítomných detí svedčili o tom, že sa im psíky páčia.
Nasledovalo fotenie a malí odvážlivci si mohli psíkov aj pohladkať. Bolo to veľmi pekné a vydarené vystúpenie členov tohto klubu, prítomných určite pobavili, ale aj poučili a dozvedeli sme sa niečo nové o ich práci. Prajeme im, aj ich štvornohým priateľom, veľa úspechov v ďalšej práci, nech jej nemajú veľa a nech nemusia často zasahovať a ak už to bude potrebné, tak nech sa im vždy darí...
Zdroj: revuca24.sk
{gallery}obsah/revuca/dni11{/gallery}
































V sobotu 25.6.2011 pokračovali Dni mesta Revúca množstvom sprievodných akcií a hlavným lákadlom pre návštevníkov boli vystúpenia superstaristov Roba Šimka a Martina Chodúra. Od rána sa postupne ľudia schádzali pri jarmočných stánkoch, ktorých bolo o niečo menej ako minulé roky. Pred budovou SSOŠ prebiehal festival jedál, v rámci ktorého sa dalo kúpiť si všeličo chutné pod zub a ešte aj za rozumnú cenu. Mohli ste si pozrieť ukážky carvingu, čo je laicky povedané ozdobné vyrezávanie do ovocia a zeleniny a pre deti bola pripravená akcia Malí pečú veľkým. V areáli ZŠ I. B. Zocha sa deti mohli povoziť na koníkoch a v areáli ZŠ Hviezdoslavova predviedli ukážky svojej práce so
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).