najvážnejším je najvyššia nezamestnanosť na celom Gemeri v rámci Slovenska a tento dôvod úbytku ľudí je známy.
Ja chcem ale poukázať na jav a dôvod iný. Revúca sa vyludňuje aj následkom páchania trestnej činnosti ľudí starších, a čo je najsmutnejšie, aj ľudí mladistvých, u ktorých o nezamestnanosti sa ešte hovoriť nedá. Televízia, i keď skromne, Slovensku a nám Revúčanom oznámila, že v minulom roku bolo zaistených u nás niekoľko ľudí podozrivých z drogovej činnosti a už v tomto roku ešte viac previnilcov za ten istý čin, ďalších za falšovanie peňazí a za inú trestnú činnosť. A tak ľudia odchádzajú z Revúcej „po svojich“ za prácou a živobytím a druhí sú odvážaní políciou „na štátne trovy“ do príslušných výchovných zariadení a na výkon trestu. Týchto ľudí ubúda, ale stále zostáva akosi veľa vykrádačov budov, záhrad, pivníc a čoho všetkého, ničiteľov poštových schránok a zariadení v činžiakoch, kde bývame a po celom meste. Ako otec, starý otec sa pýtam, kde ste otcovia „hlavy rodín“, keď nevidíte v akom stave a kedy prichádzajú vaše deti a mlaď domov a keď vás nezaujíma skadiaľ majú peniaze na drahé cigarety, alkohol a drogy? Alebo sa vám ich výchova vymkla z rúk a za ich činy váľate vinu na školy, zlých kamarátov, na mesto, celé okolie a na nás všetkých?
Revúca sa akosi vyludňuje. Nielen pre nezamestnanosť, ale aj pre páchanie priestupkov a trestných činov i mladistvými. A to je skutočnosť najsmutnejšia a pre Revúcu aj hanbou.“ Revúca sa akosi yľudňuje.
Ľudovít Barančok
{jcomments on}
piatok, 29 júl 2011 20:45
Revúca sa vyľudňuje, ale svet je stále ľudnatejší - čoskoro nás bude sedem miliárd Doporučený
Napísal(a) Ľudovít Barančok
Kdesi som sa dozvedel, že do konca tohto roka má svetová populácia dosiahnuť 7 miliárd obyvateľov, čo oproti roku 1999 nás má byť o miliardu viac. Štatistiky na Slovensku, napríklad o Revúcej, jednom gemerskom meste prezrádzajú práve opačnú tendenciu. Kým napríklad v roku 1991 v Revúcej žilo 14 232 obyvateľov, v roku 2001 to bolo 13 466 a v roku 2009 už len 12 902. Na príčinu znižovania tohto stavu nám poslal pán Ľudovít Barančok z Revúcej svoj názor a zamýšľa sa, prečo tomu je tak. Napísal:
„Revúca sa nám akosi vyľudňuje. Ako keby zo dňa na deň nás bolo v meste menej. Dôvodom
Zverejnené v
Revúca


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a