Mestský dom kultúry v Revúcej sa v pondelok 5. marca 2012 zaplnil do posledného miesta. A mal sa aj prečo. Okresná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúcej totiž zorganizovala Regionálnu prehliadku speváckych súborov seniorov. Všetkých účinkujúcich, divákov a najmä primátorov a starostov z okolia, ktorí pomáhajú seniorom, aby dôchodcovský vek prežili dôstojne, privítala jej predsedníčka Mgr. Zuzana Homoliaková. Vo svojom vystúpení sa o.i. poďakovala za povzbudivé slová, ktoré zazneli od predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ing. Vladimíra Maňku, ako aj od primátorky Revúcej MVDr. Evy Cireňovej.V hlavnom programe potom zazneli krásne slovenské i maďarské pesničky pochádzajúce z viacerých regiónov Slovenska, s ktorými do prehliadky prispeli nasledovné súbory:
DFS LYKOVČEK,
Spevácky súbor SINEC pri ZO JDS HNÚŠŤA s vedúcou Veronikou Dominikovou s literárno hudobným pásmom Spevom k srdcu.
Spevácky súbor ROZMARÍN zo STÁRNE (Vedúca Zdenka Antalová) zaspieval pesničky: Vychodí slniečko, Voda sa vyliala, brehy zaplavila + jej maďarská verzia.
Spevácky súbor pri KD v TISOVCI (vedúca Elena Stankovičová) prispel pesničkami: Prešpurská kasárna malovaná, Kratušká je chvilka do dna A tam dole pri jaročku, V detvianskom poli 3 lipky A ja taký parobek, Milá moja pušč me dnuká.
SUPERBABIČKY ZO JDS TORNAĽA (Vedúca Klára Číkošová) a ich pesničky: Biela ruža rozkvitala, Keď sú puky na šípovom strome, Z toho nášho vysokého kostola.
Spevácka skupina NÁDEJE ZO JDS ZÁVADKA nad HRONOM. (Vedúca Anna Nosková, harmonikár Pavol Gál), zaspievala pesničky: Cez Závadku tečie vodička, Voda sa vyliala, brehy zaplavila, Ej, topoľ, topoľ. TRIO: Tie Závadské štyri zvony, Pohronie.
Dvaja páni Edko Sendrei a Hyžnaj zahrali dve skladby na harmonike a zaspievali: V Mokrej Lúke na tej túrni, Koj zo Sirka pajdem.
CHABENEC ZO JDS JASENIE. (Vedúca Anna Bérešová, harmonikárka Evka Hríbiková) sa predstavil pesničkami: Rodná dedinka, Ty naše Slovensko, Cez dedinu tečie voda, Mal som píšťalôčku.
Cirkevný súbor a seniori zo ZO JDS CHYŽNÉ. (Vedúca p. farárka Emília Voldyová) prezentoval pesničky: Ja viem, že žije, Golgota, Haleluja, radostnú zvesť.
ÚSVIT ZO JDS REVÚCA. (Vedúca Irenka Kojnoková, harmonikár Edko Sendrey) obohatil prehliadku pesničkami: Horička zelená, Mám ja hrušku, Trenčiansky zámeček, Sedela pod borovičku.
BACÚŠAN – senior ZO JDS BACÚCH. (Vedúca Mária Cesnaková) upútal programom na tému Veľkonočná oblievačka.
Spevácky súbor seniorov ZO JDS RIMAVSKÁ SOBOTA. (Vedúca Viera Slatinská) spieval pesničky: Spomienky v srdci ukryté.
LEVENDA ZO JDS MURÁŇ (Vedúca Mgr. Eva Sruhárová) ukončil prehliadku seniorov z regiónu pesničkami: Dedinka pod Muráňom, V našom dvore, Pod Muránskym zámkom.
Na záver sa oplatilo poďakovať všetkým účinkujúcim za krásny zážitok a zaželať všetkým úspech a chuť ďalej šíriť krásu našich pesničiek. A poďakovať sa taktiež sponzorom, bez pochopenia ktorých by sa takéto akcie nemohli organizovať.
ZH
Fotografie: PhDr. Ján Bendo
{gallery}kultura/jds/revuca/seniori{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.