V hlavnom programe potom zazneli krásne slovenské i maďarské pesničky pochádzajúce z viacerých regiónov Slovenska, s ktorými do prehliadky prispeli nasledovné súbory:
DFS LYKOVČEK,
Spevácky súbor SINEC pri ZO JDS HNÚŠŤA s vedúcou Veronikou Dominikovou s literárno hudobným pásmom Spevom k srdcu.
Spevácky súbor ROZMARÍN zo STÁRNE (Vedúca Zdenka Antalová) zaspieval pesničky: Vychodí slniečko, Voda sa vyliala, brehy zaplavila + jej maďarská verzia.
Spevácky súbor pri KD v TISOVCI (vedúca Elena Stankovičová) prispel pesničkami: Prešpurská kasárna malovaná, Kratušká je chvilka do dna A tam dole pri jaročku, V detvianskom poli 3 lipky A ja taký parobek, Milá moja pušč me dnuká.
SUPERBABIČKY ZO JDS TORNAĽA (Vedúca Klára Číkošová) a ich pesničky: Biela ruža rozkvitala, Keď sú puky na šípovom strome, Z toho nášho vysokého kostola.
Spevácka skupina NÁDEJE ZO JDS ZÁVADKA nad HRONOM. (Vedúca Anna Nosková, harmonikár Pavol Gál), zaspievala pesničky: Cez Závadku tečie vodička, Voda sa vyliala, brehy zaplavila, Ej, topoľ, topoľ. TRIO: Tie Závadské štyri zvony, Pohronie.
Dvaja páni Edko Sendrei a Hyžnaj zahrali dve skladby na harmonike a zaspievali: V Mokrej Lúke na tej túrni, Koj zo Sirka pajdem.
CHABENEC ZO JDS JASENIE. (Vedúca Anna Bérešová, harmonikárka Evka Hríbiková) sa predstavil pesničkami: Rodná dedinka, Ty naše Slovensko, Cez dedinu tečie voda, Mal som píšťalôčku.
Cirkevný súbor a seniori zo ZO JDS CHYŽNÉ. (Vedúca p. farárka Emília Voldyová) prezentoval pesničky: Ja viem, že žije, Golgota, Haleluja, radostnú zvesť.
ÚSVIT ZO JDS REVÚCA. (Vedúca Irenka Kojnoková, harmonikár Edko Sendrey) obohatil prehliadku pesničkami: Horička zelená, Mám ja hrušku, Trenčiansky zámeček, Sedela pod borovičku.
BACÚŠAN – senior ZO JDS BACÚCH. (Vedúca Mária Cesnaková) upútal programom na tému Veľkonočná oblievačka.
Spevácky súbor seniorov ZO JDS RIMAVSKÁ SOBOTA. (Vedúca Viera Slatinská) spieval pesničky: Spomienky v srdci ukryté.
LEVENDA ZO JDS MURÁŇ (Vedúca Mgr. Eva Sruhárová) ukončil prehliadku seniorov z regiónu pesničkami: Dedinka pod Muráňom, V našom dvore, Pod Muránskym zámkom.
Na záver sa oplatilo poďakovať všetkým účinkujúcim za krásny zážitok a zaželať všetkým úspech a chuť ďalej šíriť krásu našich pesničiek. A poďakovať sa taktiež sponzorom, bez pochopenia ktorých by sa takéto akcie nemohli organizovať.
ZH
Fotografie: PhDr. Ján Bendo
{gallery}kultura/jds/revuca/seniori{/gallery}
{jcomments on}
































Mestský dom kultúry v Revúcej sa v pondelok 5. marca 2012 zaplnil do posledného miesta. A mal sa aj prečo. Okresná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúcej totiž zorganizovala Regionálnu prehliadku speváckych súborov seniorov. Všetkých účinkujúcich, divákov a najmä primátorov a starostov z okolia, ktorí pomáhajú seniorom, aby dôchodcovský vek prežili dôstojne, privítala jej predsedníčka Mgr. Zuzana Homoliaková. Vo svojom vystúpení sa o.i. poďakovala za povzbudivé slová, ktoré zazneli od predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ing. Vladimíra Maňku, ako aj od primátorky Revúcej MVDr. Evy Cireňovej.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-