vystúpila Ľudová hudba PAJTÁŠI pri ZUŠ v Revúcej, ktorá zahrala a zaspievala zmes ľudových piesní. Tanečný odbor ZUŠ zatancoval rómske čardáše, po ktorých prišiel na rad spevácky zbor QUIRIN. Potom divákov rozospieval spevokol ÚSVIT pri ZO JDS v Revúcej a folklórna skupina REVÚŠKA z Revúčky. Záver programu patril DFS LYKOVČEK, ktorý si pripravili krásnu folklórnu choreografiu. Všetci účinkujúci sa s vďačnými divákmi rozlúčili spoločnou piesňou Máj, máj, máj zelený. Staršia generácia si počas sprievodného slova mohla zaspomínať, ako to voľakedy počas stavania májov vyzeralo na dedinách.
Program pokračoval v sobotu 23. mája
o 16:00 stavaním 24 metrového mája pred kultúrnym domom v miestnej časti Revúčka, kde sa stavania ujali chlapi z Dobrovoľného hasičského zboru Revúčka, ako aj ďalší obyvatelia Revúčky, ktorých neodradilo ani daždivé počasie. A práve z tohto dôvodu sa celý kultúrny program v podaní žiakov ZUŠ v Revúcej a folklórnej skupiny Revúška presunul do kultúrneho domu, kde bolo pre divákov pripravené sladké aj slané občerstvenie a tiež výborný guláš. Na záver podujatia sa všetkým organizátorom, účinkujúcim a divákom poďakoval viceprimátor Július Buchta a poslankyňa miestnej časti Revúčka Janette Hrbálová.
Vyzdobený máj je stále symbolom lásky a radosti. Je to jeden z najkrajších zvykov po našich prapredkoch. Nech táto tradícia, v podaní folklórnych kolektívov, ktoré náš krásny gemerský folklór i naše vzácne dedičstvo uchovávajú pre budúce generácie, pretrváva aj naďalej...
Mgr. Martina Urbanová
Foto: Peter Poboček
[cincopa AQLAQl8Bto5O]

































Takmer u všetkých národov bolo zvykom nosiť máje na začiatku jari alebo leta v slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari nad zimou. Zatiaľ čo v niektorej časti Slovenska sa stavali máje v noci z 30. apríla na 1. mája, u nás na Gemeri sa stavanie májov viazalo k Turícam.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a