v Rimavskej Sobote s hrou - „Ako išlo vajce do sveta“. Súbor režírovala Adriana Kéryová. Na 2. mieste sa umiestnili DDS Korunka pod vedením Kataríny Hrbálovej spolu s DDS Zauško pod vedením Adriany Kéryovej. Tretie miesto patrilo Divadielku pod komínom, ktorý režírovala Lenka Senková a DDS Portál s režisérkou Vierou Suchou. Súbor, ktorý skončil na 1. mieste postupuje na krajskú divadelnú prehliadku dramatickej tvorivosti detí a dospelých „Rozprávkové javisko“, ktorá bude 16.-17. apríla 2015 v Žiari nad Hronom.
Súčasťou DDR je aj detská výtvarná súťaž DIVADLO OČAMI DETÍ. Najlepšie výtvarné práce odborná porota vyhodnotila vo štvrtok 19. marca 2015 v MsKS a ocenila ich 24. marca po Detskej divadelnej Revúcej. Súťaže sa zúčastnili materské, základné a umelecké školy.
V materských a základných školách bolo poradie nasledovné:
I. KATEGÓRIA - do 6 rokov
1. miesto - Tatiana TVRDOŇOVÁ (MŠ na Sládkovičovej ul., Revúca), 2. miesto – Lívia DORKOVÁ (ZŠ I.B.Zocha, Revúca), 3. miesto – Laura BÉREŠOVÁ (MŠ Sídlisko Rimava, Rimavská Sobota), 3. miesto – Boris BARTOŠ (MŠ Sídlisko Rimava, Rimavská Sobota)
II. KATEGÓRIA – 7-10 rokov
1. miesto – Monika ŠVONAVCOVÁ a Matej SEDLÁK (ZŠ I.B.Zocha, Revúca), 2. miesto – Nina BENDULOVÁ (ZŠ J.A.Komenského, Revúca), 3. miesto - Janka HORVÁTHOVÁ (ZŠ Sirk)
III. KATEGÓRIA – 11-15 rokov
1. miesto – Martina KOVÁČIKOVÁ (ZŠ J.A.Komenského, Revúca), 2. miesto – Alexandra JONÁŠOVÁ (ZŠ Š. M. Daxnera, Rimavská Sobota), 3. miesto – Martina SÚKENÍKOVÁ (ZŠ Sirk), ČESTNÉ UZNANIE - VIII.A trieda (ZŠ na Hviezdoslavovej ul, Revúca)
Základné umelecké školy sa umiestnili takto:
I. KATEGÓRIA – 6-10 rokov
1. miesto – Natália KOVÁČOVÁ (Súkromná ZUŠ Revúca), 2. miesto – Anna ONDREJCSÁK (ZUŠ Rimavská Sobota), 3. miesto – Ariana FUMERO-DIAZ (ZUŠ Revúca), 3. miesto – Nina HRONČEKOVÁ (ZUŠ Tisovec)
II. KATEGÓRIA – 11-15 rokov
1. miesto – Nikoleta LUKÁČOVÁ (ZUŠ Rimavská Sobota), 2. miesto – Peter MAŤKO (ZUŠ Tisovec), 3. miesto – Tímea PETROVIČOVÁ (ZUŠ Revúca)
III. KATEGÓRIA – nad 15 rokov
ČESTNÉ UZNANIE - Žofia KOSTIČOVÁ, Barbora SMEREKOVÁ, Júlia MOLENTOVÁ (Súkromná ZUŠ Revúca)
Po vyhodnotení sa práce, ktorí sa do tejto súťaže zapojili a samozrejme tiež aj práce víťazné, vystavili vo vestibule MsKS. Výstava umeleckých diel žiakov potrvá až do 20. apríla.
Text: Mgr. Martina Urbanová
Foto: Peter Poboček
[cincopa AUIA4YMKkKJz]
































V utorok 24. marca 2015 sa v Mestskom dome kultúry uskutočnil 18. ročník regionálnej súťažnej prehliadky detských divadelných súborov – DETSKÁ DIVADELNÁ REVÚCA, ktorú zorganizovalo Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Žiaci z Rimavskej Soboty a z troch revúckych škôl si pre spolužiakov a porotu pripravili 5 divadelných predstavení, ktoré boli rozdelené do troch blokov. Prvý blok, určený pre 1. stupeň ZŠ, začal o 9:00 hod. a vystúpilo v ňom Divadielko pod komínom pri ZUŠ v Revúcej a Detský divadelný súbor (DDS) Portál pri ZŠ J. A. Komenského. Druhý blok, vhodnejší pre 2. stupeň, bol o 10:00 hod. a svoj talent v ňom predviedol DDS Zauško pri ZUŠ v Rimavskej Sobote a DDS Korunka pri ZŠ na Hviezdoslavovej ulici. Na poludnie vystúpil v treťom bloku DDS Facka pri ZUŠ
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-