Veľkej, Levoči, Rožňave a v Bratislave. Tu spolu s Revúčanom Ľudovítom Adolfom Reussom patrili medzi trinástich študentov, ktorí Bratislavu opustili v polovici marca 1844 a odišli do Levoče, aby tak protestovali proti zosadeniu Ľudovíta Štúra. V štúdiách pokračoval na univerzite v Halle. Vychovávateľom bol v Rimavských Janovciach, ako kaplán pôsobil v Ratkovej, kde obhajoval národné záujmy, za čo bol odsúdený a dva týždne väznený. Od roku 1849 sa stal učiteľom v Tisovci a od 24.9.1856 bol farárom v Muránskej Dlhej Lúke. Zapájal sa do bojov o rečovú rovnoprávnosť na bratislavských, kežmarských a rožňavských školách. Zbieral a upravoval slovenské ľudové povesti, prispieval do Pešťbudínskych vedomostí. Patril k zakladajúcim členom Matice slovenskej. V Muránskej Dlhej Lúke sa pričinil o postavenie kostolnej veže a školy. Tu sa vzorne staral o svojich cirkevníkov, ktorých nabádal k sporivosti. Keď ich vystríhal pred pijatikou, mal problémy so svojim predstaveným, superintendentom Istvánom Czékusom, známy ako radikálny odporca národných a cirkevných úsilí slovenských evanjelikov. On Gálovi radil – nechaj ich, nech pijú – uvedomujúc si, že čím viac Slovákov bude omámených pálenkou, tým ľahšie sa budú dať pomaďarčovať. Ľudovít Augustín Gál často prichádzal do Revúcej, kde spolupracoval so slovenskými národovcami. Patril k zakladateľom a podporovateľom slávneho revúckeho gymnázia. Stal sa členom gymnaziálneho výboru, ktorý v mene patronátneho konventu spravoval chod školy. Vo výbore pracoval pravdepodobne počas jeho existencie, lebo pri vyšetrovaní gymnázia v máji 1874 bol tak, ako aj ďalší jeho členovia, obviňovaní z panslavizmu. Zomrel 5.2.1894 v Muránskej Dlhej Lúke. Jeho pohreb sa konal pod policajným dozorom. Cirkevné listy napísali, že: „Žandári títo vyprevádzali nás i na cmiter i z cmitera s nasadenými bodákmi, urážajúc takýmto brutálnym spôsobom túto pohrabnú počestnosť.“
D. Dubovský
{jcomments on}

































V tomto roku, kedy si pripomíname 150. výročie založenia Slovenského evanjelického a.v. gymnázia – Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, s úctou si spomíname na tých, ktorí stáli pri jeho zrode. K nim patril aj štúrovec
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a