prihovoril generál major Ing. František Blanárik z Klubu generálov SR, ktorý zároveň aj uskutočnil akt udeľovania pamätných medailí. V závere odznela hymnická pieseň, počas ktorej členky DFS Lykovček vypustili balóny vo farbe trikolóry a zároveň odniesli venček k rodnému domu Rudolfa Viesta.
PRÍSPEVKY OD ODBORNÍKOV Z VHÚ
O 11:00 hod. sa hostia a nadšenci histórie presunuli z námestia do Mestského domu kultúry, kde sa v spoločenskej miestnosti Alfa uskutočnila odborná konferencia na tému: „GENERÁL RUDOLF VIEST ZNÁMY – NEZNÁMY“, ktorú otvoril spevácky zbor Quirin pri Základnej umeleckej škole v Revúcej. V úvode sa prihovoril podpredseda Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a zároveň predseda oblastného výboru SZPB v Rožňave Ing. Norbert Lacko.
Následne na to primátorka mesta odovzdala ďakovné listy za spoluprácu pri organizovaní slávnosti spojenej s konferenciou a ceny pre víťazov výtvarnej súťaže základných škôl a odborná konferencia sa mohla začať. Prvý príspevok pod názvom „Vojenská služba Rudolfa Viesta do roku 1920“ odprezentoval riaditeľ Vojenského historického ústavu plk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD. So svojím príspevkom „Rudolf Viest - dôstojník československej armády (1920 - 1939)“ sa predstavil Mgr. Peter Chorvát, PhD. z VHÚ. A plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc. odprednášal príspevok na tému „Vojenská služba Rudolfa Viesta v období druhej svetovej vojny (1939 - 1945)“.
Po prínosných a zaujímavých príspevkoch predniesol svoj diskusný príspevok predseda Základnej organizácie SZPB generála Viesta Revúca JUDr. Ján Kochan a potom sa všetci pozvaní hostia presunuli do zasadačky na slávnostný obed.
SÚČASŤOU JE AJ VÝSTAVA
Súčasťou spomienkovej slávnosti je aj výstava Múzea Prvého slovenského gymnázia venovaná 125. výročiu narodenia armádneho generála Rudolfa Viesta, ktorá poukazuje na pestrý život osobnosti dejín československého a slovenského národa a mapuje jeho životné peripetie, vojenský život, zásluhy, hodnosti a vyznamenania, ktoré dosiahol. Môžete si ju pozrieť vo výstavnej miestnosti MsDK do 23. októbra.
Mesto Revúca veľmi pekne ďakuje čestnej stráži a vojenskej hudbe Ozbrojených síl SR za účasť a hudobné vstupy, historikom za odborné prednášky na konferencii a spoluorganizátorom za prípravu tejto slávnosti.
Mgr. Martina URBANOVÁ
Fotografie Peter Poboček
[cincopa A4MAx68Em3zi]

































Vo štvrtok 24. septembra 2015 o 10:00 hodine sa na námestí pred „Kohútom“ pri krásnom slnečnom počasí uskutočnila spomienková slávnosť pri príležitosti 125. výročia narodenia armádneho generála Rudolfa Viesta, rodáka z Revúcej, ktorú zorganizovalo Mesto Revúca pod záštitou ministra obrany SR Martina Glváča, v spolupráci s Vojenským historickým ústavom Bratislava, Oblastnou organizáciou SZPB Rožňava, Základnou organizáciou SZPB generála Viesta Revúca a Klubom generálov SR. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a