Spomína Laco Tomes: „Veľa sme hrávali, okolo skupiny bolo vždy veselo. Hudba zvýšila návštevnosť v reštaurácii, zaviedli sa čaje o piatej, prichádzala mládež i starší z Revúcej, aj z okolia. Skupina produkovala na začiatku hudbu klasickú, neskoršie sa hralo do tanca. Účinkovali sme na zábavách, plesoch v Revúcej, Rožňave, Dobšinej, Tisovci, Hnúšti, Klenovci, Jelšave a v Ratkovej. Hrali sme na svadbách, módnych prehliadkach v Tatraľane, na športových podujatiach a všade, kde bolo treba a kde sa niečo dialo. Kde sme prišli, tam bolo veselo.“
Po odchode Pavla Tomesa do Košíc prevzal vedenie rytmickej skupiny Ladislav Tomes a za klavír, po zacvičení sa, zasadla M. Zubáková. Skupina účinkovala až do roku 1960, kedy bola založená hudobná skupina Rytmus 60. A ešte zo spomienok Laca Tomesa: „ Z rytmickej skupiny z roku 1951 zostal som sám, ostatní už nie sú medzi nami a to je smutné konštatovanie. Prvý nás opustil môj brat Pavel. Vždy som sa v živote venoval hudbe. Účinkoval som v prvej dychovke vedenej pánom Mottlom, v ľudovom súbore Lykovec, hral som a hrám na organoch v kostoloch, či v dychovom súbore Magnezit Jelšava. Ale rytmická skupina z roku
Áno, bolo to dávno, ale na dobré sa dobre spomína.
Ladislav Tomes a
Ľudovít Barančok
{gallery}kultura/hudba/tomes{/gallery}
{jcomments on}

































Dnes v Revúcej si nie veľa ľudí pamätá, že v roku 1951 vznikla rytmická hudobná skupina, ktorá oživila život a kultúrne dianie v meste a na okolí. Táto prvá skupina „bielych“ prerušila hegemóniu Cigánov, ktorí dovtedy vyhrávali pri rôznych príležitostiach, na hasičských zábavách v Kúpeľoch, alebo ako „terzena“ – hudba na námestí, ktorá bývala v stredu a v sobotu podvečer, kde sa pod dreveným stĺpom s lampou prechádzali Revúčania.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a