Dňa 4. marca 2014 sme sa v Rimavskej Sobote zúčastnili školenia, ktoré by mal, podľa nášho názoru, absolvovať každý občan SR. Prostredníctvom lektorky pani Márie Majerčíkovej sme sa uistili o teoretických vedomostiach a praktických zručnostiach v oblasti poskytnutia prvej pomoci. Pripomenuli sme si, že ak nie je ohrozené zdravie a bezpečnosť občana, jeho povinnosťou je poskytnúť prvú pomoc. Bližšie sme sa oboznámili o postupoch záchrany pri stavoch ohrozujúcich život, ale aj o pomoci pri ďalších poraneniach a úrazoch. Najhodnotnejšou skúsenosťou pre nás bolo to, že sme si mohli vyskúšať, či by v prípade potreby, bola naša resuscitácia účinná. Oživovali sme figurínu pripojenú ku kontrolnému prístroju, ktorý zaznamenával správnu frekvenciu, silu aj hĺbku stlačení hrudníka a tiež rovnomernosť a intenzitu vdychu do figuríny. Upevnili a spresnili sme si poznatky o správnych postupoch obväzovania veľkého krvácania, zlomenín, popálenín a iných poranení častí tela. Týmto školením sme zároveň získali kvalifikáciu pre prípravu Družstiev mladých zdravotníkov. Chceli by sme oceniť záujem detí, ktoré už sú členmi takýchto družstiev, pretože ich poznatky, zručnosť a chuť pre túto životne dôležitú povinnosť je obdivuhodná.
Srdečne ďakujeme pani lektorke Márii Majerčíkovej a predsedovi SČK v Revúcej pánovi Pavlovi Pásztorovi, že sme sa mohli zúčastniť školenia, ktoré obohatilo naše doterajšie poznatky.
Učiteľky ZŠ I. B. Zocha v Revúcej

































Slovenský Červený kríž je jediná, vládou Slovenskej republiky dňa 8.12.1992 uznaná národná spoločnosť Červeného kríža, pôsobiaca na celom území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov, ich dodatkových protokolov a zákona č. 460/2007 Z. z.
Aj my, učiteľky Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej sme sa rozhodli pripojiť do radov Slovenského Červeného kríža. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a