V školskom roku 1855/1856, ktorý sa začal 4. septembra, bol za správcu gymnázia zvolený Samuel Ormis. Do školy nastúpilo nastúpilo 138 študentov. Do prvej triedy 36, do druhej 42, do tretej 17, do štvrtej 19, do piatej
„Drahomilovaní rodičia!
Váš túžobne očakávaný list som dostal dňa 25. sept. Dostanúc ho zaradoval som sa, prečítajúc som sa trocha aj zarmútil, najviac z toho, že je malý Ondrík chorý a vychudlý. Vedel som to dobre, že vás to bude mrzieť, že sme si hospodu premenili, aj mňa to trochu mrzelo, teraz som ale rád, a viem, že by som tam nebol tak spokojný ako som tu. Keď bije 8, len vtedy idem do školy, keď zvonia do alumnei a máme dosť času, lebo nemáme ani toľko do školy ako od susedov k Vám. Pán profesor Krman býva na mestskom dome a má obloky proti nášmu. S gazdinou sme celkom spokojní. Bol nás aj pán prof. Homola navštíviť a tiež sa mu páčila, hádam Ti bude aj Pepich o nej písať. Ten 1 zl. aj fund sapúnu som gazdinej hneď ako som peniaze doniesol zaplatil, no na predošlej hospode si ale zdržali za to, čo sme tam boli za 4 dni; odomňa 23 gr., od Beblavého a od Banšella, ale po 60 gr. za to, že tam aj obedúvali kým nebola alumnea.
Čo sa školy týka, máme roboty dosť, čo sám z nasledujúceho uznáš. Všetkých hodín do týždňa je 34 a síce: v pondelok 8 – 9 Maďarská reč, učí nás p. Ormis a síce skladbu, predkladať z maď. čítanky a maď. práce. 9 – 10 Nem. reč. pod p. Homolom, nem. gramatike z čítanky básne, z ktorých sme už mali 5 a všetky od Goetheho a práce. 10 – 11 Dejepis p. Škultéty, z ktorého máme starý vek, mávame na jednu lekciu 2 – 3 karty a prešli sme už 5 hárkov a to si musíme doma všetko písať. 2 – 3 Lat. reč pod p. Krmanom máme Jul. Ceasara, z ktorého sme už prešli XVIII caputov, Ovidia tristi, a prekladať zo Sipfla. 3 – 4 Matheisis p. Ormis, algebru.
Utorok Náboženstvo p. Krman. 9 – 10 Grécka reč tiež p. Krman, prešli sme I. dcl. 10 – 11 Slovenská reč, p. Škultéty, učíme sa rečniť a robíme práce. 2 – 3 Lučba, p. pr. Holub, prešli sme už 2 hárky. 3 – 4 Dejepis, a od 5 – 6 Spev pod p. Homolom. Streda 8 – 9 Nem. reč. 9 – 10 Latinská reč. 10 – 11 Grécka reč. 2 – 3 a od 3 – 4 Kreslenie pod p. Šmídom. Štvrtok 8 – 9 Maďarská reč. 9 – 10 Latinská reč. 10 – 11 Grécka reč. 2 – 3 Merba, p. Ormis. 3 – 4 Latinská reč. Piatok 8 – 9 Nemecká reč. 9 – 10 Náboženstvo. 10 – 11 Grécka reč. 2 – 3 Dejepis. 3 – 4 Lučba od 5 – 6 Spev. Sobota 8 – 9 Nemecká reč. 9 – 10 Latinská reč. 10 – 11 Grécka reč. 1 – 2 Slovenský spolok, o ktorom Ti budem ta ďalej písať, teraz Ti len to, že je Hrozný predseda, pokladník Hrušovský a zápisník Miškócy. Budeme držať Sokola, Vedomosti a Junoša. V spolku nás je 24. Od 2 – 4 Rajsovanie. V nedeľu od 8 – 9 Matheisis. Okrem toho, poneváč nemáme ešte knihy, musíme si všetko odpisovať. Málokedy ideme pred 11 spať, ba sme už boli aj do 3. hodín hore, potom sme si len tak oblečení ľahli spať a spali sme do 6tej. Pán profesor Krman nám je triedny učbár. Ak sa tu nenaučím slovenský pravopis, nuž sa nikde, lebo každý deň zapíšem 1 – 2 hárky slov. Papieru som si vzal z domu
Váš poslušný syn
Cyril
Vo V. Revúci dňa 28. Sept. 1865“
{jcomments on}

































Bol utorok 16. septembra 1862. Mesto Revúca si vtedy neuvedomovalo, že tento deň sa natrvalo stane ozdobou jej dejín. V evanjelickom kostole sa zhromaždili zakladatelia, nadšenci, priaznivci, podporovatelia a organizátori zbierok, ako aj čestní hostia, aby sa stali svedkami nevšednej udalosti – otvorenia prvej slovenskej strednej školy v celej histórii slovenského národa. Prvé slovenské evanjelické gymnáziu v Revúcej si teraz pripomína 150. výročie jeho založenia. K článkom, ktoré sa objavili na našej stránke chceme toto výročie pozdraviť ďalším článkom, ku ktorému nás priviedla kniha revúckeho autora Dušana Dubovského: Z histórie Revúcej a ochotníckeho divadla. Vybrali sme 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a