V školskom roku 1855/1856, ktorý sa začal 4. septembra, bol za správcu gymnázia zvolený Samuel Ormis. Do školy nastúpilo nastúpilo 138 študentov. Do prvej triedy 36, do druhej 42, do tretej 17, do štvrtej 19, do piatej
„Drahomilovaní rodičia!
Váš túžobne očakávaný list som dostal dňa 25. sept. Dostanúc ho zaradoval som sa, prečítajúc som sa trocha aj zarmútil, najviac z toho, že je malý Ondrík chorý a vychudlý. Vedel som to dobre, že vás to bude mrzieť, že sme si hospodu premenili, aj mňa to trochu mrzelo, teraz som ale rád, a viem, že by som tam nebol tak spokojný ako som tu. Keď bije 8, len vtedy idem do školy, keď zvonia do alumnei a máme dosť času, lebo nemáme ani toľko do školy ako od susedov k Vám. Pán profesor Krman býva na mestskom dome a má obloky proti nášmu. S gazdinou sme celkom spokojní. Bol nás aj pán prof. Homola navštíviť a tiež sa mu páčila, hádam Ti bude aj Pepich o nej písať. Ten 1 zl. aj fund sapúnu som gazdinej hneď ako som peniaze doniesol zaplatil, no na predošlej hospode si ale zdržali za to, čo sme tam boli za 4 dni; odomňa 23 gr., od Beblavého a od Banšella, ale po 60 gr. za to, že tam aj obedúvali kým nebola alumnea.
Čo sa školy týka, máme roboty dosť, čo sám z nasledujúceho uznáš. Všetkých hodín do týždňa je 34 a síce: v pondelok 8 – 9 Maďarská reč, učí nás p. Ormis a síce skladbu, predkladať z maď. čítanky a maď. práce. 9 – 10 Nem. reč. pod p. Homolom, nem. gramatike z čítanky básne, z ktorých sme už mali 5 a všetky od Goetheho a práce. 10 – 11 Dejepis p. Škultéty, z ktorého máme starý vek, mávame na jednu lekciu 2 – 3 karty a prešli sme už 5 hárkov a to si musíme doma všetko písať. 2 – 3 Lat. reč pod p. Krmanom máme Jul. Ceasara, z ktorého sme už prešli XVIII caputov, Ovidia tristi, a prekladať zo Sipfla. 3 – 4 Matheisis p. Ormis, algebru.
Utorok Náboženstvo p. Krman. 9 – 10 Grécka reč tiež p. Krman, prešli sme I. dcl. 10 – 11 Slovenská reč, p. Škultéty, učíme sa rečniť a robíme práce. 2 – 3 Lučba, p. pr. Holub, prešli sme už 2 hárky. 3 – 4 Dejepis, a od 5 – 6 Spev pod p. Homolom. Streda 8 – 9 Nem. reč. 9 – 10 Latinská reč. 10 – 11 Grécka reč. 2 – 3 a od 3 – 4 Kreslenie pod p. Šmídom. Štvrtok 8 – 9 Maďarská reč. 9 – 10 Latinská reč. 10 – 11 Grécka reč. 2 – 3 Merba, p. Ormis. 3 – 4 Latinská reč. Piatok 8 – 9 Nemecká reč. 9 – 10 Náboženstvo. 10 – 11 Grécka reč. 2 – 3 Dejepis. 3 – 4 Lučba od 5 – 6 Spev. Sobota 8 – 9 Nemecká reč. 9 – 10 Latinská reč. 10 – 11 Grécka reč. 1 – 2 Slovenský spolok, o ktorom Ti budem ta ďalej písať, teraz Ti len to, že je Hrozný predseda, pokladník Hrušovský a zápisník Miškócy. Budeme držať Sokola, Vedomosti a Junoša. V spolku nás je 24. Od 2 – 4 Rajsovanie. V nedeľu od 8 – 9 Matheisis. Okrem toho, poneváč nemáme ešte knihy, musíme si všetko odpisovať. Málokedy ideme pred 11 spať, ba sme už boli aj do 3. hodín hore, potom sme si len tak oblečení ľahli spať a spali sme do 6tej. Pán profesor Krman nám je triedny učbár. Ak sa tu nenaučím slovenský pravopis, nuž sa nikde, lebo každý deň zapíšem 1 – 2 hárky slov. Papieru som si vzal z domu
Váš poslušný syn
Cyril
Vo V. Revúci dňa 28. Sept. 1865“
{jcomments on}

































Bol utorok 16. septembra 1862. Mesto Revúca si vtedy neuvedomovalo, že tento deň sa natrvalo stane ozdobou jej dejín. V evanjelickom kostole sa zhromaždili zakladatelia, nadšenci, priaznivci, podporovatelia a organizátori zbierok, ako aj čestní hostia, aby sa stali svedkami nevšednej udalosti – otvorenia prvej slovenskej strednej školy v celej histórii slovenského národa. Prvé slovenské evanjelické gymnáziu v Revúcej si teraz pripomína 150. výročie jeho založenia. K článkom, ktoré sa objavili na našej stránke chceme toto výročie pozdraviť ďalším článkom, ku ktorému nás priviedla kniha revúckeho autora Dušana Dubovského: Z histórie Revúcej a ochotníckeho divadla. Vybrali sme
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-