lesníčka roka. Toto ocenenie si prevzala pani Zdena Hudecová. Spoluorganizátormi súťaže sú aj štátny podnik Lesy SR a Slovenská lesnícka komora.
Pani Hudecová je zakladateľkou lesnej pedagogiky na Slovensku a zároveň patrí medzi prvých lesníkov, ktorí sa venujú práci s verejnosťou, a tým propaguje lesníctvo laickej verejnosti. Bola prvou predsedníčkou klubu žien pri Slovenskej lesníckej komore a je zároveň členkou rakúskej Asociácie lesných pedagógov. Hoci je už v dôchodkovom veku, je stále aktívna a v súčasnosti pracuje pre neziskovú organizáciu ALEA vo Veľkom Klíži.
Vo všetkých kategóriách bolo nominovaných spolu 33 žien, ktoré svoj voľný čas venujú aktivitám v rôznych oblastiach verejného života vo svojej komunite. Ženou aktivistkou sa stala Margita Banasová z obce Zubrohlava v okrese Námestovo. Pani Banasová pracovala pred odchodom do dôchodku ako učiteľka Materskej školy v Zubrohlave. Odtiaľ pramení jej vzťah k deťom, s ktorými aj teraz v dôchodkovom veku nacvičuje programy, tance, spev. Zháňa finančné prostriedky na ich oblečenie na vystúpenia pri obecných slávnostiach. Jej zásluhou boli v obci obnovené už zaniknuté tradície, ako sú dožinky či pochovávanie basy. Po odchode do dôchodku sa venuje ako režisérka a organizátorka ochotníckemu divadlu, stará sa o kroje, do nácviku divadelných hier zapája všetky kategórie od detí, mládeže, až po dôchodcov.
Ženou političkou pôsobiacou v miestnej politike sa stala Mária Feckovičová zo Žalobína v okrese Vranov nad Topľou. O nej sme sa dozvedeli, že pôsobila ako starostka obce Žalobín. Počas svojho pôsobenia mimoriadne prispela k integrácií početnej rómskej komunity v tejto obci. Zabezpečila výstavbu rodinných domov pre Rómov s ich pomocou, ktorá značne prispela k zmene ich životného štýlu. Postarala sa o trvalú zmenu života Rómov v dedine.
Monika Benková z Čierneho Balogu v okrese Brezno sa stala líderkou v kategórii žena podnikateľka. Odmenili ju za to, že sa vždy angažovala vo veciach verejných vo svojej obci, ale aj v okrese a v Banskobystrickom kraji. Deväť rokov pôsobí ako živnostníčka, ale zaoberala sa prevažne poradenstvom v komunitnom a sociálnom rozvoji, vzdelávaním a manažovaním projektov.
Titul žena remeselníčka má oddnes Blažena Kriváková zo Žiaru nad Hronom. Bývalá chemička - laborantka sa už dlhé roky zaoberá tradičným drotárstvom, ku ktorému v súčasnosti pridala výrobu šperkov. Učí záujemcov v kurzoch drotárstva, spolupracuje s rôznymi kultúrnymi centrami. Navštevuje remeselnícke podujatia a reprezentuje Slovensko aj na tradičnom bavorskom jarmoku v Nemecku.
(Spracované podľa správy TASR)
Fotografie pripravil:
Karol Žigo
{gallery}obsah/revuca/vidiecka{/gallery}
{jcomments on}
V Revúcej vyhlásili výsledky súťaže Vidiecka žena roka - Líderka roka 2011 Doporučený
Napísal(a) MG
Podľa informácií, ktoré sme získali z Revúcej, v Mestskom dome kultúry v piatok 14. októbra 2011 vyhlásili výsledky súťaže Vidiecka žena roka – Líderka roka 2011, ktorú organizoval Vidiecky parlament na Slovensku. Na slávnosti sa zúčastnili: primátorka mesta Revúca Eva Cireňová, generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Igor Viszlai a ďalší hostia.
V kategórii žena aktivistka zvíťazila Margita Banasová, ženou političkou roka sa stala Mária Feckovičová, ocenenie podnikateľka roka získala Monika Benková a cenu v kategórii žena remeselníčka udelila porota Blažene Krivákovej. V tomto roku, ktorý je aj Medzinárodným rokom lesov, mimoriadne zaradili aj kategóriu
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.




















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.