Táto pieta sa rýchlo rozšírila do celej EURÓPY, USA a KANADY .V roku 2005 v Českej republike sa mesto ŘÍČANY pripojilo k tejto výzve a aj iné mestá a obce začali organizovať takéto pietne stretnutia. Na Slovensku s k tejto výzve pripojilo mesto TRENČÍN roku 2010. Po prvýkrát predstavitelia mesta, Klub vojenských veteránov a OO SZPB zorganizovali pietnu spomienku a stali sa vyzývateľmi pre našu republiku.
K výzve na pietnu spomienku „Medzinárodného DŇA PADLÝCH VETERÁNOV“ sa pripojilo i mesto REVÚCA. Dňa 11.11.2011 o 11. hod. na cintoríne pri hroboch padlých vojakov z 2. svetovej vojny sa zišli zástupcovia MÚ Ing. I. Kvetko, členovia OO a ZO JDS, SZPB, SZŤP, žiaci ZŠ Hviezdoslavova a občania mesta, aby si uctili pamiatku padlých. Báseň predniesol J. Debnár taj. SZPB, príhovor D. Ivan, podpredseda OO JDS. K hrobom na znak pietnej spomienky sme položili kytice červených kvetov a zapálili kahance. Položením kvetov a zapálením kahancov sme si uctili pamiatku pri pomníku padlých v 1. svetovej vojny. K výzve na pietnu spomienku MEDZINÁRODNÉHO DŇA PADLÝCH VETERÁNOV sa pripojili mestá a obce okresu, kde pracujú ZO JDS. Zvony kostolov sa svojim hlasom pripojili k „ZVONU MIERU“, ktorého hlas sa nesie do celého sveta.
Symbolom tohto dňa je červený kvet poľného maku z flanderských polí, čo je pripomienkou básne kanadského lekára z 1. svetovej vojny, ktorú napísal po bitke Belgického mestečka YPRÉS (1915), kde zahynuli tisíce vojakov. Báseň sa dostala do Anglicka a tam vznikla tradícia zdobiť hroby padlých hrdinov tejto piety červeným makom.
Druhým takýmto symbolom je hlas 22 tonového „ZVONU MIERU“ z návršia mesta Rovereto, ktorý odliali jeho obyvatelia zo zbraní a nábojníc, ktoré po podpísaní prímeria v neďalekom zámočku, pozbierali obyvatelia na okolitých bojiskách. Piliere, ktoré ho nesú, boli zhotovené z peňažných darov 114 štátov sveta a ich zástavy vejú na počesť padlých. Dnes hlas zvona o 11. hodine a 11. minúte zaznel do celého sveta a hlas našich zvonov sa pripojil.
Tretí symbol pridali štáty EURÓPY. Sú to plamene horiacich sviečok. Zapáľme teda sviečky a kahančeky, aby svietili na pamiatku padlým, ale aj nám živým na cestu k mieru a porozumeniu medzi ľuďmi celého sveta.
Za vašu účasť ďakujú vyzývatelia:
Klub vojenských veteránov
Zväz vojakov Slovenskej republiky
Republiková rada Jednoty dôchodcov na Slovensku
OO SPB Trenčín
FOTOGALÉRIA Z PIETNEJ SPOMIENKY NA REVÚCKOM CINTORÍNE
Foto: Ján Bendo
{gallery}kultura/revuca/dpv{/gallery}
{jcomments on}

































Dnes 11. novembra 2011 sme sa zišli na cintoríne pri hroboch padlých v 2. svetovej vojne, aby sme na „Medzinárodný Deň padlých veteránov“ venovali pietnu spomienku všetkým obetiam ozbrojených konfliktov dvoch SVETOVÝCH VOJEN a to bez rozdielu či patrili k víťazným, alebo porazeným armádam, vyznávali rôzne náboženstvá, boli rôznych národností, či rás.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a