Položením spomienkových venčekov k pamätnej tabuli na priečelí rodného domu si slávneho rodáka uctili predstavitelia samosprávy obce a pani farárka zo Slavošoviec, pani starostka a evanjelický kaplán z obce Rožňavské Bystré, pán starosta a pán farár z obce Drienčany, pani primátorka mesta Revúca a pán primátor mesta Jelšava, primátor mesta Dobšiná, ale aj bývalí riaditelia závodu SHP Slavošovce, a. s., Ing. Milan Hadač a Ing. Peter Ondrík. Ďalej zamestnanci Matice slovenskej - Domu MS v Rožňave a všetci, ktorí sme sa na tomto podujatí zúčastnili. Po piesni o vlasti, zaspievanej spevokolom ZPOZ Slavošovce, nasledovala prehliadka rodného domu, pri ktorej, ako vždy, svojím fundovaným výkladom vedúci expozície PaedDr. Milan Sajenko zaujal všetkých návštevníkov a priblížil život a prácu nášho velikána Pavla Dobšinského. Rozsiahly výklad o našom dejateľovi Dobšinskom podal v referáte Dr. Milan Sajenko v kultúrnom dome, kde sa celý zástup pozvaných a návštevníkov presunul, aby si pozrel a vypočul piesne, básne a pásmo rozprávok, ktoré pripravili deti MŠ v Slavošovciach a ZŠ P. E. Dobšinského v Slavošovciach pod vedením ich pedagogičiek. S rozprávkou TRI PRÁČKY vystúpila aj folklórna skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty.
Všetci Slavošovčania môžu byť právom hrdí na svojho rodáka a môžu byť šťastní, že prostredníctvom diela Pavla Emanuela Dobšinského je známa aj ich obec. Dobšinského rozprávky kdekoľvek na svete sú v rôznej jazykovej mutácii dostupné, každý ich pozná a rád by navštívil a dozvedel sa kde Pavol Dobšinský uzrel svetlo sveta. Stále máte tú možnosť po vopred dohodnutom termíne s vedúcim expozície. Srdečne ste vítaní.
Verím, že viacerí Slavošovčania sú na duchu potešení z rodáka PAVLA EMANUELA DOBŠINSKÉHO, a dnes si pripomenuli výročie jeho narodenia.
Mgr. Michal Terrai
{jcomments on}

































Pätnásteho marca 2013 sme si v Slavošovciach, v rodisku nášho známeho rodáka, zberateľa slovenských rozprávok, spisovateľa, pedagóga, prekladateľa, publicistu, redaktora, kritika, folkloristu, básnika, literárneho historika a evanjelického a. v. farára Pavla Emanuela Dobšinského pripomenuli jeho 185. výročie narodenia, ktoré pripadá na 16. marca 2013. Pozvanie Obce Slavošovce, v zastúpení starostom Ing. Štefanom Baštákom, na túto významnú udalosť prijali predstavitelia obcí, 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a