napodobňujú. V tejto zmeske cestujúcich však o lingvistiku nešlo – každý sa s každým dohovoril, všetci sa usmievali a družne debatili, fotonadšenci prevísali z otvorených okien vagónov ponad trať a fotili si tú svoju nostalgiu, kvôli ktorej prišli na tento výlet. Zo začiatku sa na nás usmievalo i slniečko, ktoré neskôr vystriedali tmavé mraky. Tie neveštili nič dobré a popoludní na nás spustili príval vody. Dovtedy sme však stihli absolvovať takmer celý program, ktorý bol prichystaný pre najmenších. Po príchode do Slavošoviec nasledovalo vrelé privítanie s krátkymi príhovormi zástupcu miestnej samosprávy a riaditeľa papierne v Slavošovciach. Pre miestnych obyvateľov boli pripravené kyvadlové jazdy medzi Slavošovcami a Štítnikom. Nechýbala ani návšteva v rodnom dome Pavla Dobšinského, súťaže v hode toaletným papierom, skákanie v papierovom vreci, či preťahovanie sa lanom. Zaujímavá bola i exkurzia v papierenskom závode, či tajomná výprava do tunela, ktorým ešte nikdy neprešiel vlak. Pre tých, ktorí po náročnom programe vyhladli, bol navarený výborný guláš. Zmorení celodenným výletom, ale aj premočení od prietrže mračien sme sa v podvečer vrátili do Košíc.
Text i foto: Ing. Igor Molnár
{gallery}obsah/slavos/vlacik{/gallery}
{jcomments on}
Video vyhotovil Ing. Stanislav Levrinc - starosta obce Rochovce

































V sobotu 28. mája 2011 sa Štítnickou dolinou na hornom Gemeri po roku opäť rozliehalo trúbenie prichádzajúcej M 131.1125 (MAGDY). V tento deň Klub historických koľajových vozidiel pre deti pri príležitosti ich sviatku, pre ich rodičov, ale aj ostatných pripravil jazdu nostalgického vláčiku až z Košíc. Vyrazili sme v skoré sobotňajšie ráno. Vo vlaku panovala výborná nálada. Deťúrence boli spokojné a cestu im navyše osladili cukríky, ktoré ako malé prekvapenie do vlaku poslal primátor Košíc Richard Raši. V plne obsadenom vlaku sa miešala slovenčina s češtinou, poľštinou, angličtinou a maďarčinou, ale aj unikátnymi detskými ,jazykmi“ tých najmenších, ktorí ozajstné rozprávanie ešte iba
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a